MNÍCHOV. Špeciálne infračervené snímkovanie preniklo za nepriehľadný prachový závoj obrovskej eliptickej galaxie a potvrdilo "corpus delicti" vesmírneho kanibalizmu - zvyšky menšej špirálovej galaxie, ktorú eliptická pohltila. V časopise Astronomy and Astrophysics to oznámil dvanásťčlenný medzinárodný tím vedcov na čele s Jouni Kainulainenon z Helsinskej univerzity (Fínsko) a Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu v Heidelbergu (Nemecko).
Snímky získali pomocou ďalekohľadu NTT (New Technology Telescope) s priemerom zrkadlového objektívu 3,58 metra. Ďalekohľad je umiestnený na Európskom južnom observatóriu ESO v Čile. Zobrazujú eliptickú galaxiu Centaurus A, vzdialenú asi 11 miliónov svetelných rokov od Slnka.
Splynutie galaxií
Vďaka bizarnej kombinácii svetelných a tmavých pásov v stredovej časti patrí galaxia už od polovice 19. storočia k najpopulárnejším objektom na oblohe. Tmavý je prach, ktorý pohlcuje bežné svetlo vyžarované z vnútra galaxie. Astronómovia pritom vysvetľujú vznik eliptických galaxií splynutím viacerých špirálových. Pri Centaurus A to podporili dva vedecké satelity - európsky ISO a americký Spitzer.
Prvý infračerveným detektorom odhalil viac ako 16-tisíc svetelných rokov širokú štruktúru, ktorá pripomína istý typ malej špirálovej galaxie. Druhý rovnakým spôsobom určil, že štruktúra má tvar rovnobežníka, čo sa dá vysvetliť ako zvyšok špirálovej galaxie, ktorý obsahuje veľa plynu a padá do eliptickej galaxie.
Definitívny dôkaz
Ďalekohľad NTT teraz prostredníctvom kamery a spektrografu SOFI získal definitívny dôkaz v podobe dosiaľ najostrejších infračervených snímok z viacerých pásiem, ktorých kombinácia odstraňuje vplyv zatieňujúceho prachu. Za prachom sa ukrýva prstenec hviezd a hviezdokop (zoskupení hviezd).
Plyn padajúci do galaxie Centaurus A očividne podporuje tvorbu nových generácií hviezd. Centaurus A pohltil menšiu špirálovú galaxiu pred 200-700 miliónmi rokov.
Skoršie pozorovania pomocou iného ďalekohľadu ESO - jedného zo štyroch s priemermi zrkadlových objektívov 8,2 metra - odhalili, že v strede galaxie Centaurus A leží supermasívna čierna diera s hmotnosťou 200 miliónov hmotností Slnka. Je asi 50-krát hmotnejšia ako čierna diera v strede našej Mliečnej cesty.
Centaurus A dostala meno podľa súhvezdia Kentaura, i podľa toho, že je "áčko" - najjasnejší zdroj na oblohe v oblasti rádiového žiarenia. Rádiové žiarenie vzniká nepretržitým dopadom plynu na čiernu dieru v strede, z ktorej následne vytryskujú prúdy veľmi rýchlych častíc, pozorovateľných v rádiovom i v röntgenovom svetle.
Zdroj: Komuniké European Southern Observatory z 20. 11. 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
