Call of Duty: Modern Warfare 2 - zachráňme spolu svet

Pre mnohých sa jednoznačnou udalosťou tohto roku stalo vydanie Call of Duty: Modern Warfare 2.

Prvý diel moderného konfliktu nám priniesol osviežujúcu hrateľnosť v kampani a vytvoril závislosť na multiplayeri. Historické okienko o žmýkaní série Activisionom a upadajúcimi nepárnymi dielmi tentoraz vynecháme. Táto recenzia sa žiaľ bude sústrediť iba na singleplayer. Podpora viacerých hráčov sa na nových mapách nedá otestovať za jeden deň a keďže tuzemský distribútor akosi pozabudol na rozoslanie recenzentských verzií, prinášame okamžite po doručení a následnom dohraní príbehu dojmy z neho.

Mnohí hrajú Call of Duty pre dojmy z príbehu a strieľania, iní sa zas okamžite vrhajú do multiplayeru. Príbehová kampaň sa nesie v tradičnom a dobre známom duchu. Naskriptované efekty nás prevedú lineárnou cestou vpred. Aby sa náhodou nedostavil pocit nudy alebo monotónneho hrania, striedajú sa nám postavy, prostredie a celé to znovu netrvá príliš dlho. Spád celého diania je možno až prirýchly, často nestíhate sledovať a hlavne vstrebávať všetko to dianie okolo. Rýchlo všetko vystrieľať a už sa ocitáte niekde úplne inde. Na jednej strane je tento základný princíp adrenalínového behu vpred vynikajúci – dokonca sa striedajú tiché misie s masovými prestrelkami. Že sa to odrazí na krátkosti kampane je samozrejmé, nemusíte však hneď vešať hlavu. Ide len o jednu tretinu volieb v hre.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Poďme teda na ten príbeh. Základ je položený v pôvodnom Modern Warfare, avšak nemusíte poznať žiadne detaily, dokonca predošlú hru nemusíte ani poznať. Makarov ako momentálne najväčší terorista rozpúta ohromujúcu vojnu, ktorej výsledkom je krviprelievanie, aké svet ešte nezažil, americkí občania tobôž nie, hlavne ak im v kuchyni pristane taká menšia bombička a mierne pozmení statiku celého príbytku. Prezrádzať jednotlivé obraty v príbehu netreba a nebolo by to k vám férové: zoznámite sa s novými postavami, stretnete i starých známych a všetko to ide rýchlo, rýchlo. V hre nechýba ani kontroverzná misia s masovým vraždením civilistov na letisku (hráte v skupine teroristu Makarova), ktorá patrí medzi pompézne piliére hrateľnosti. Zároveň však prinesie maximálne možné zhnusenie, pri ktorom aj jatky v Postale vyzerajú ako detské hry sa závesom v škôlke. Práve podobné momenty prinášajú do hrania ten správny impulz, ktorý vás ženie vpred. Ku koncu sa jednotlivé kopance od atmosféry znásobujú. Letisková scéna sa dá deaktivovať, dokonca nemusíte ani nechutne vraždiť, avšak pre podobné scény si hra právom zaslúži nálepku 18+.

Akčná zábava ako v hollywoodskom filme. Chodíte vpred a strieľate. Niektoré mapy a úlohy na nich akoby vypadli z oka známym filmom. Niekedy si spomeniete na Skalu, inokedy na Con Air a nesmie chýbať more akčných a vojnových snímok. Už len z vymenovania prostredí vám je podávaná ich odlišnosť, jednoznačne im však nechýba pestrosť a zastúpené sú rôznorodé časti celého sveta. Tentoraz sa aj povozíme a napríklad naháňačka so snežnými skútrami (poznáte z rôznych ukážok) má skvelú atmosféru. Ale to by sa dalo povedať o viacerých momentoch z hry.

Na princípe chodím a strieľam sa toho mnoho nezmenilo. Zrejme najzásadnejším momentom je ignorovanie hlúpeho respawnu nekonečného zástupu nepriateľov, ktorí sa znovu a znovu objavovali dovtedy, pokým ste neprekročili neviditeľnú hranicu. Ak máte v misii dôjsť na vopred určené miesto, nemusíte sa obávať, že by ste sa opatrným postupom nikam nedopracovali. Tentoraz záleží len na vás, či budete niekedy mierne riskovať, skrývať sa za prekážky (vykúkanie spoza krytu neexistuje, veľké sklamanie), prebehovať na výhodnejšie pozície. Alebo spoza úkrytu čakať na istú ranu. Hurá systém samozrejme nefunguje ani teraz, proti presile nemáte žiadnu šancu a červenou farbou (ono to je krv, ale nikomu to nehovorte) obliata obrazovka indikujúca poškodenie sa objaví okamžite a už ležíte bezvládne na zemi. Čistá akcia to nie je, zbrane niekedy až nepríjemne kopú, po zásahu máte mušku úplne rozhodenú a keďže dostali nepriateľa trochu rozumu do hláv, a odrazilo sa to na ich inteligencii, je hranie zábavnejšie.

Každú mapu si predstavte ako uzavretý celok. Síce existuje len jeden štart a jeden cieľ (medzi nimi môže byť ciest niekoľko, prípadne otvorené prostredie), no ak máte niekam dôjsť, vždy je mapa otvorená, počet nepriateľov defaultný a tí sa presúvajú podľa toho, ako hráte vy. Síce často začínajú svoju scénu na jednom mieste – to pre efektné skripty – ale rozhodne to neplatí o ich ďalšom pohybe, kedy sa snažia kryť, utekajú z boja, dokonca vás na niektorých mapách chcú aj obehnúť. Nie je to žiadny extrém, pretože padajú ako muchy, nie vždy sa kryjú najlepšie, no je vidieť, že už majú trochu rozumu a nie stále sú to terče, ktoré musíte ako na strelnici dávať dole.

Okrem klasických misií sa musíte niekedy držať vášho veliteľa a skupinové prestrelky sa vôbec nehrajú na to, že len vy ste tu hrdina. Inokedy musíte rýchlo niekam dobehnúť alebo udržať pozíciu pred dotieravými nepriateľmi. Jednotlivé momenty sa striedajú a niekedy to dokonca pôsobí až negatívne: ako sled pozliepaných misií po celom svete, kde je lepidlom nie práve najdôveryhodnejšie zničenie celého sveta. Brífingy sú robené rovnako formou ako minule: počas nahrávania novej misie sa satelitné snímky prekrývajú s rozličnými kusými informáciami a televíznymi zábermi. Niekedy to nestačíte všetko vnímať. Rýchle tempo nedokáže vyvinúť každá hra, v prípade Modern Warfare 2 sa však zdá byť priam až pekelné.

Kampaň je fajn, aj keď jej zrejme čosi do úžasu ako v Modern Warfare chýba. Je skvelá a ten správny spád to dostane ku koncu. Doba hrania na strednej obtiažnosti sa vyšplhá na menej ako 6 hodín, no nič vám nebráni znovu rozohrať príbeh na náročnosti najvyššej a to už bude trochu silnejšia káva a množstvo reštartov na checkpointoch (sú rozmiestnené tak akurát, aby ste to nemali ďaleko od náročnejšej pasáže, na každom kroku však uloženú pozíciu nemáte) vám celkovú dobu hrania výrazne predĺži, respektíve opatrnosťou dokončíte misiu nie za 10, ale 20 a viac minút. Haniť kampaň za to, že je krátka, by však bolo trochu alibistické. V kine taktiež nesedíte 8 hodín na kvalitnom filme.

Ak kampaň dokončíte a nechcete sa vrhnúť do multiplayeru, stále tu máte druhú a nemenej zábavnú možnosť Special Ops. Predstavte si mapu, kde máte nejakú úlohu: zničiť niekoľko vĺn nepriateľov, zabiť určitý počet protivníkov, dôjsť na určité miesto, brániť sa a podobne. Niektoré lokácie spoznáte z kampane, iné sú dokonca celkom nové. Verte, je to zábava. Latka náročnosti je nastavená tak, aby ste na prvú obtiažnosť zvládli misiu čo najskôr, druhá je už výzva, tretia si vyžiada skúsenosti. Odmeny v podobe nových máp potešia. Tieto rozkúskované mapy obstoja kvalitatívne aj v dlhodobom hraní a strávite pri nich hodiny. Je len plusom, že ich môžete prejsť v kooperatívnom móde: pričom nielen online, konzolové verzie podporujú split screen! Ak sa chcete skutočne naučiť hrať Modern Warfare 2, je mód Special Ops tým najlepším učiteľom, ktorý vás pripraví na multiplayer. V Special Ops síce nezískavate žiadne špeciálne odmeny ako v MP, no pokorenie je jednoducho výzvou – správne hrateľnou, nechýba rôznorodosť a samozrejme si môžete užívať znovu a znovu a znovu. Pri otvorených mapách pochopíte, že za chrbtom nemáte nikdy bezpečne a umelá inteligencia je natoľko vylepšená, že nečaká na jednom mieste, neustále sa presúva.

Už dávnejšie bolo avizované, že Modern Warfare 2 pobeží na engine spred dvoch rokov. Je to na hre vidieť: menej detailne textúry, rozmazané pozadie a množstvo statických objektov na scéne si už nezaslúžia bravúrny potlesk, berme to ako štandard. Lenže pozerať sa na Modern Warfare 2 podľa toho, koľko technologických serepetičiek vyžmýka z grafickej karty a aké rozlíšenie dokážete z hry vytrieskať, je len polovičným hodnotením grafického spracovania. Všetko beží ako hodinky, animácie pohybov sú vynikajúce a hlavne každá lokácia, každé miesto, mapa, jednoducho všetko má svoju osobitú atmosféru. V zimnej víchrici mrznete pred obrazovkou, brazílske favely sú odpudzujúce a podobne. Tvrdo pripravované mapy mali zaujať a mnoho drobností si všimnete až neskôr, po ďalšom hraní. Všetko je ale pripravené tak, aby ste uverili, že teraz ste v americkom predmestí, kde to nedopadlo najlepšie. Samozrejme, nájdu sa chyby: stačí nahliadnuť do neprístupných domov a tie sú úplne prázdne, bez nábytku. Modern Warfare 2 pôsobí na hráča spracovaním výborne, vyzdvihnúť treba pestrosť, hra sa nezačne utápať v monotónnych úrovniach. Dokonca lepšie pôsobí ako vyzerá. Medzi ďalšie chybičky krásy patrí už tradičný neviditeľný tunel: nie všade môžete ísť a niekedy vás nezastavia dvere, ale neviditeľná bariéra.

Ozvučenie sa stále drží na vysokej úrovni. Môžeme mávnuť rukou nad patetickou hudbou akoby vystrihnutou z amerického dojáku. Áno, vo vyhranených momentoch by nežnejšie pohlavie žmýkalo kapesníky, ale v hre to funguje (na rozdiel od filmov nazývaných slzodojičky) a zahrá to na tú správnu strunu. Isteže, americký pátos o záchrane celého sveta spravil z Rusov teroristov, avšak taktiež nikto nečaká, že Bruce Willis začne v Die Hard citovať modernú filozofiu. Chceme hrdinské motívy a Hans Zimmer patrí medzi známe esá filmového priemyslu. Jeho prvotina v hrách mu vyšla na výbornú. Pri boji hrajú melódie správne na nervy a postupne sa pri finiši derú skvelé motívy do popredia, rýchlosť zvyšuje, hudba tlačí dopredu. Nikdy si tieto skladby nebudete chcieť pustiť len tak, avšak v kombinácii s hraním (aj v Special Ops) robia atmosféru správne hustú a vy sa ňou doslova brodíte, viac vnímate prostredie okolo seba, dáte do hrania čosi viac.

Zvukové efekty by sa dali ohodnotiť podobne ako hudba. O dabing postáv sa postarali výborní dabingoví herci, ktorí ani netušili, do čoho idú, no výsledok je vynikajúci a skutočne sa zžili s postavami. Základ (okrem tichých misií) tvorí poriadny hluk, vojnová mela. Všetko musí búchať, vojaci vykrikovať, vy počúvate rozkazy, streľba sa ozýva zo všetkých strán, okolo vás počujete lietajúce projektily, pri zásahoch sa ocitnete akoby vo vode... je to zážitok. Cítite sa priamo ako na bojisku a o to ide.

Chcete počuť verdikt nad singleplayerom? Nedá sa len tak vyriecť, pretože Call of Duty: Modern Warfare 2 je bez nebo iba polovičnou hrou. To si musíte uvedomiť a keď chcete kritizovať kratšiu kampaň, zároveň je potrebné uviesť, že pri multiplayeri strávite niekoľko dní čistého času. Potom je pár hodín trvajúci príbeh iba odrobinkou. Podpora viacerých hráčov sa ale nedá otestovať po hodinke-dvoch hrania, na to je potrebné more času a v priebehu budúceho týždňa vám prinesieme verdikt. Ako však dopadol singel? Bez Special Ops by išlo o síce zaujímavé dielko, avšak stále príliš krátke. Práve tieto misie dokázali znovu a znovu pritiahnuť k samostatnému hraniu. Rýchle tempo a striedanie postáv možno už hrateľnosti aj trochu uškodili, nikde sa totiž nezastavíte na dostatočne dlhú dobu. Aspoň sa nezačnete nudiť, no ani sa nestihnete ohriať. Ale čert to vezmi, stále ide o skvelú zábavu a keď si k hre sadnete, musíte ju mať z krku, inak od nej nevstanete. Nie je to síce až tak prekvapujúce a pohlcujúce ako predošlý Modern Warfare, stále je pred konkurenciou toto pokračovanie o krok vpred.

Poznámka: Výsledné hodnotenie sa týka iba hry pre jedného hráča.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 965
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 834
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 041
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 418
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 891
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 267
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 093
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 621
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 752
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 745

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

Neprehliadnite tiež

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Na internete by ste mali klamať, aby ste sa ochránili

Nezmyselné odpovede na bezpečnostné otázky vás môžu ochrániť pred hackermi.

Umelá inteligencia sa sama naučila programovať

Programátori o prácu neprídu, múdre stroje im umožnia vyvíjať zložitejšie programy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop