MADISON. Vedci doložili, že úpadok veľkých zvierat, tzv. megafauny, v Severnej Amerike sa začal asi o tisíc rokov skôr, než tvrdili väčšinovo prijímané dáta o príchode prvých ľudí. Príčinou ale asi boli rovnako ľudia. V časopise Science to oznámil päťčlenný tím Johna Williamsa z University of Wisconsin v Madisone. Prvou autorkou článku bola jeho doktorandka Jacquelyn Gillová.
Severná Amerika pripomínala v závere poslednej ľadovej doby - tesne po ústupe ľadovcov pred približne 15-tisíc rokmi - dnešné africké savany. Žili tam napríklad mamuty, mastodonty, ťavy, pozemné leňochy a obrie bobry. Potom sa však niečo stalo a väčšina týchto veľkých zvierat vymrela. Vrátane pôvodných amerických koní, čo sa oveľa neskôr stalo jednou z hlavných príčin porážky impérií Aztékov a Inkov španielskymi conquistadormi.
Veľké vymieranie
Celkovo išlo o 34 rodov veľkých zvierat. Zahŕňali desať druhov, ktorých jedince bežne dosahovali hmotnosť jednej tony. Vysvetlenia siahajú od rýchleho vyhubenia nadmerným lovom zo strany ľudí (Nový svet osídlili ako posledný kontinent, nerátajúc Antarktídu) po mimozemské príčiny, napríklad výbuch jadra kométy tesne nad zemským povrchom.
Vymretie zvierat sprevádzala výrazná zmena podstaty príslušných ekosystémov. Keď totiž opustili scénu veľké bylinožravce, expandovali najmä listnaté stromy a pribudlo suchého drevného odpadu, čo spôsobilo nárast výskytu lesných požiarov.
John Williams s kolegami teraz porovnal údaje získané analýzami peľových zrniek a častíc drevného uhlia s údajmi o spórach huby z rodu Sporomiella, ktorá rastie na truse zvierat a slúži ako nepriamy ukazovateľ biomasy veľkých bylinožravcov v danom období. Vzorky vedci získali zo sedimentov v Applemanovom jazere v štáte Indiana a z niekoľkých miest v štáte New York.
Zistili, že zvieratá nepostihol lovecký "blitzkrieg" zo strany praľudí. Populácie zvierat totiž začali kolabovať pred 14.800 rokmi, o vyše tisíc rokov skôr, ako sa rozvinula tzv. cloviská kultúra, spájaná s prvými Američanmi. Zvieratá neprišli o svoje stanovištia, ekosystémy sa zmenili až následne. Takisto ich nevyhubil výbuch mimozemského telesa, datovaný do doby pred 12.900 rokmi. No obsah spór v truse prudko klesol pred 13.800-13.700 rokmi.
Príčina je záhadou
Spomenuté ekosystémové zmeny teda neboli príčinou, ale následkom vymierania veľkých zvierat. Clovisania potom síce pred 13.300 až 12.900 rokmi mohli zvyškom týchto zvierat zasadiť posledný úder, ale neboli spúšťacím mechanizmom samotného vymierania, ktorého hlavná časť sa odohrala pred 14.800-13.700 rokmi.
Samotná príčina vymretia americkej megafauny zatiaľ ostáva záhadou. Vysvetliť by sa však dala odstúpením od názoru o primáte cloviskej kultúry v Novom svete. V ostatnom čase totiž pribúdajú dôkazy prítomností predcloviských osadníkov a datovania týchto archeologických nálezov sa zoskupujú práve okolo začiatku úpadku megafauny.
Najpravdepodobnejší scenár predkladá komentár k článku tímu Johna Williamsa, ktorý takisto v Science napísal Christopher Johnson z Univerzity Jamesa Cooka v austrálskom Townsville (v Austrálii tiež záhadne vymrela tamojšia praveká megafauna): "Pravekú americkú megafaunu začali hubiť prví ľudia, ktorých síce bolo málo a ani nemali skúsenosti s lovom veľkých zvierat, no zvieratám, ktoré predtým ľudí nepoznali, chýbala dostatočná plachosť"
Zdroje:Science z 20. 11. 2009, Komuniké University of Wisconsin at Madison z 19. 11. 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
