BRATISLAVA. Ako sa zdá, mamutí trus sa stáva zdrojom informácií, ktoré by vedcom mohli pomôcť odhaliť tajomstvo, čo spôsobilo, že tieto veľké cicavce vyhynuli.
Výskum huby, ktorá sa nachádza v pravekom truse a zachovala sa v jazerných usadeninách, pomáha vytvoriť obraz o tom, čo sa s týmito veľkými cicavcami stalo. Štúdia taktiež ozrejmuje, aký ekologický dopad malo ich vyhynutie a či pri ňom zohrávali nejakú rolu aj pravekí ľudia. Výskumníci a výskumníčky svoje zistenia publikovali v časopise Science.
Štúdiu viedla Jacquelyn Gill z americkej University of Wisconsin. Spolu so svojimi kolegami skúmala spóry huby rodu Sporormiella, ktorá sa nachádza hlboko na dne jazera Appleman v americkom štáte Indiana. Spomínanú oblasť Severnej Ameriky pred 20 000 rokmi obývali veľké cicavce ako mamuty, mastodonty či obrovské klokany.
V ich truse si huba Sporormiella vytvára spóry, ktoré sa následne uchovávajú vo vrstvách bahna a môžu poskytovať informácie týkajúce sa ich "pôvodcov". Výsledky testov ukázali mierny pokles megafauny, ktorý začal približne pred 15 000 rokmi a trval asi jedno tisícročie.
Tento objav teda vylučuje myšlienku, že ich vyhynutie spôsobil vesmírny objekt, ktorý narazil na Zem pred 13 000 rokmi. Výskumníci takisto spozorovali signály veľkých environmentálnych zmien, ktoré nastali približne v
čase ich vyhynutia.
Úpadok podľa štúdie začal približne v čase, keď si ľudia zhotovovali kamenné nástroje upravené špeciálne na lov veľkých zvierat. Objavu predchádzala teória niektorých vedcov, ktorí sa domnievali, že pravekí ľudia ich lovili až do vyhynutia a podľa Christophera Johnsona z austrálskej James Cook University, posledná štúdia túto hypotézu ani nevylučuje.
Informáciu zverejnil internetový portál news.bbc.co.uk.
