Najnovší diel hry Call of Duty vytvoril rekord v zábavnom priemysle. Za prvý deň zarobil 300 miliónov dolárov, najviac v histórii.
BRATISLAVA. Kedysi dávno to bola zábavka len pre pár čudných bláznov. Na obrazovke textových dobrodružstiev vtedy volili niektorú z možností, ako by chceli v príbehu pokračovať.
Počítačov bolo málo a niektoré staré adventúry obsahovali dokonca možnosť, že po stlačení klávesy sa na obrazovke objavil zložitý graf. To vtedy, keď okolo práve prechádzal šéf firmy. Hry sa vtedy hrávali aj v práci, vlastný počítač ešte veľa ľudí nevlastnilo.
Odvtedy sa zmenilo prakticky všetko. Počítačové hry – či dnes skôr hry na hracie konzoly – vytvorili trh, ktorý je prinajmenšom porovnateľný s filmovým, a ktorý už dávno prerástol knižný. Vytvárať takúto zábavu sa do istej miery stalo umením a do istej biznisom. Obrovským, v ktorom sa krútia stámilióny dolárov.
Rekordy v predaji
Len za prvý deň predaja zarobil najnovší diel „strieľačkovej“ série Call of Duty viac ako 300 miliónov dolárov. Hra, v ktorej ovládate elitných príslušníkov ozbrojených síl, aby ste zabránili x-tej variácii na nebezpečného zloducha, tak skoro dvojnásobne prekonala svojím zárobkom najnovší film o Batmanovi. A ten na svojich prvých 155 miliónov dolárov potreboval víkend.
Firma, ktorá za hrou stojí, sa pritom sťažuje na slabú ekonomiku Spojených štátov a celosvetovú hospodársku krízu. Agentúra Reuters však odhaduje, že z hry by sa mohlo predať len do konca roka asi 13 miliónov kópií.
Dobré aj úspešné?
Paradoxom herného trhu pritom je, že kým kasovo najúspešnejšie filmy len málokedy získavajú pochvalné recenzie od profesionálnych filmových kritikov, vo svete hier to býva opačne. O Modern Warfare 2, aktuálnom trháku, sa s uznaním vyjadrujú nielen „odborné“ internetové stránky a magazíny, ale aj celosvetové denníky či časopisy. Hre prakticky vyčítajú iba zmätočný príbeh a jej krátkosť. Vo svete videohier preto stále do istej miery platí, že za marketingom sa ukrýva aj dobrá zábava. Vo svete filmov alebo kníh to nefunguje vždy.
Pravdou však je, že hry, ktoré vznikali povedzme pred pätnástimi rokmi, a tie, ktoré sa hrávame dnes, sa na sebe len v málom podbajú. Kým kedysi nám na dobrú zábavu stačilo lietadielko z prvej svetovej vojny, ktoré po oblohe naháňalo len o trošku komplikovanejšie trojuholníky, dnes vyžadujeme hry, ktoré pripomínajú realitu alebo ešte lepšie, veľkorozpočtové hollywoodske filmy plné vizuálnych efektov.
No možno práve to je budúcnosť zábavy. Lepšie raz niečo „prežiť“, ako sa na to stokrát pozerať.
