CAMBRIDGE. Vrty v Antarktíde odhalili, že teplota počas niekoľkých predchádzajúcich intervalov miernej klímy, oddeľujúcich ľadové doby, značne presahovala predpokladanú. Má to dôsledky aj pre terajšiu našu medziľadovú dobu. V najnovšom čísle časopise Nature, ktoré vyšlo práve dnes, to napísala Louise Simeová z Britského antarktického prieskumu v Cambridgei s tromi kolegami.
Medziľadové doby, čiže interglaciály, sa opakujú po zhruba 100.000 rokoch. Ako naznačuje už ich názov, vždy medzi ľadovými dobami, čiže glaciálmi. Trvajú priemerne 10.000 rokov a práve zhruba pred takým časom sa začala aktuálna, v ktorej žijeme.
Príde ďalšia?
To však neznamená, že už čoskoro musí nastúpiť ďalšia ľadová doba. Dĺžka medziľadovej doby totiž býva rôzna: tá pred čosi vyše 400-tisíc rokmi trvala až 30-tisíc rokov a viacerými znakmi pripomínala dnešnú. Naše dnešné klimatické problémy sú skôr opačné.
Tak či onak, od priemernej teploty medziľadovej doby závisí rozsah najväčších ľadových štítov na Zemi v Antarktíde a Grónsku. Čím je vyššia, tým väčšia časť ich ľadu sa roztopí a tým viac stúpnu hladiny morí a oceánov. Priame určenia úrovne hladín, založené na výskumoch pobrežných sedimentov a koralových útesov, ukázali, že počas poslednej medziľadovej doby (eemiánskej), ktorá sa začala pred 128.000 rokmi, bola táto úroveň v porovnaní s dnešnou o štyri až šesť metrov vyššie.
Louise Simeová s kolegami teraz merali pomery stabilných izotopov kyslíka a vodíka v ľadových stĺpcoch získaných tromi hĺbkovými vrtmi vo východnej Antarktíde, na lokalitách Dome C, Dome F a Vostok. Nachádza sa tam najstarší ľad na Zemi. Najdlhší stĺpec, 3650-metrový, bol síce získaný na Vostoku, avšak najstarší, ktorý siaha 800.000 rokov do minulosti a pokrýva osem cyklov ľadových dôb, na Dome C.
Bolo teplejšie
Novo analyzované izotopové údaje sa týkajú posledných 340-tisíc rokov. Vychádza z nich, že priemerná ročná teplota v Antarktíde v predmetných medziľadových dobách silne kolísala a bola až o šesť stupňov Celzia vyššia ako dnes. Dosiaľ sa rátalo nanajvýš s tromi stupňami. Naznačuje to vysokú citlivosť prinajmenšom antarktickej klímy na obsah skleníkových plynov v ovzduší, ktorý bol vtedy približne rovnaký ako dnes.
"Nečakali sme, že zistíme také vysoké teploty a stále dopodrobna nerozumieme tomu, čo ich zapríčinilo. Ukazujú však, že antarktická klíma mohla počas minulých intervalov s vysokým obsahom oxidu uhličitého prechádzať rýchlymi zmenami," povedala Louise Simeová.
Vyššia úroveň hladín morí a oceánov v spomenutej eemiánskej medziľadovej dobe ukazuje, k čomu môže dôjsť pri oteplení o niekoľko stupňov Celzia. Dnešok diktuje otázku: Od akej teploty sa začína rozsiahle topenie Antarktídy a Grónska?
Zdroje: Nature z 19.11.2009, Komuniké British Antarctic Survey z 19.11.2009. Pre TASR Zdeněk Urban
