S vydaním nového dielu Need for Speed: Shift sa mnoho hráčov potešilo. Konečne nastala zmena, z nudného a arkádového plieskania sa o steny sa napokon k hráčom dostala pomerne zábavná simulácia. Lenže poznáte to: mnoho bežných, nenáročných hráčov nechcelo nič nové. Jednoduché prvky, rýchla hrateľnosť a pokojne i to, čo sme už tisíckrát videli. Need for Speed: Nitro ponúka neponúka nič nové. Jediným problémom môže byť, že hru nájdete výhradne na platformách od Nintenda: handhelde DS a Wii.
Jednoduchšej hrateľnosti je samozrejme podriadená aj grafika: tá je už z hľadiska orientácie na výkonovo slabšie systémy orezaná na všetkých frontoch, všetko však v rámci plynulosti. Pri testovaní DS verzie síce v niektorých prípadoch dochádzalo k doskakovaniu textúr na pozadí, no nikdy to nebolo na úkor celkového vzhľadu, priestranstvo okolo vás nechýbalo. Modely automobilov sú plne modifikovateľné a aj napriek tomu, že nie sú možné vizuálne úpravy pridávaním spojlerov a iných predmetov, svojho tátoša si môžete aspoň vymaľovať a určiť špeciálny tag, ktorý bude pre vaše auto charakteristické a má aspoň vizuálny význam priamo na trati.
Všetly screenshoty nájdete v galérii hry
Odlišnosť vozidiel v jednej výkonovej skupine je čisto vizuálna, ich vlastnosti sú totožné. Rozdelenie do troch tried vlastne určuje tri šampionáty, ktorých sa môžete zúčastniť. Celkovo je v hre k dispozícii 33 automobilov, no na začiatku máte odomknutých len 6 základných. Ostatné je treba získať, čo sa deje klasickým spôsobom: víťazením na jednotlivých tratiach v rôznych krajinách. Postupne tak získavate silnejšie, rýchlejšie, agilnejšie automobily a spoznávate zákutia šestice odlišných lokácií. Každá obsahuje niekoľko tratí a ich rôznorodosť nesmierne poteší. Nikdy sa nezačnete nudiť, správne zvládnutie každej z nich je len jednou z nutností. Catch up systém vám nedovolí nikdy uniknúť od ostatných. Na druhú stranu však ani vy po chybe nemusíte mať pretek stratený. Tento čisto arkádový prvok je v Nitro výhodou, v iných hrách ho nenávidíme. Po celý čas sa totiž musíte sústrediť. Žiadny rozhodujúci náskok si nevytvoríte, používanie nitra musíte načasovať – najlepšie je si ho šetriť na záverečný finiš. V tomto prípade to funguje na výbornú aj vďaka akčnej hrateľnosti a pomerne krátkym tratiam.
Chýbať nemôžu ani bláznivejšie momenty. Raz za čas natrafíte na policajné hliadky alebo zátarasy: tie je možné efektne preskočiť alebo postaviť auto na dve kolesá a prejsť pomedzi ne. Všetko stlačením jediného tlačidla. Podobne je to s predbiehaním. Je možné súpera obehnúť klasicky, ak však za ním idete zopár sekúnd, môžete si pripomenúť staršie časy slávenho Kitt-a a jazdca preskočiť. A spraviť pri tom i premet. Počas preteku je možné zbierať špeciálne krúžky. Tie nielenže pridávajú vášmu bodovému stavu (okrem konečnej pozície sa snažíte získavať aj body: pokojne teda môžete skončiť na druhej pozícii, ak však budete zbierať predmety a robiť šmyky, za čo dostanete odmenu a predbehnete víťaza vďaka súčtu bodov za pozíciu a bonusy), ale menia vizuálny charakter trate, jej sfarbenie. Na budovách teda bude natretá vaša farba vozidla a tag. Nemá to žiadny vplyv na váš stav, len vyjadruje dominantnosť vášho postavenia.
Druhov pretekov je len zopár, na jednej trati nikdy nestrávite 10 minút, avšak to napomáha rýchlej hrateľnosti, myšlienke jednorázovej zábavy. Dokonale to funguje, nech sa venujete čomukoľvek. Klasický pretek je, ako už bolo vyššie spomenuté, doplnený o zbieranie akýchsi územných bodov. Knockout už tradične vyradí po jednom kole posledného jazdca – preteká vždy štvorica. Inokedy zas musíte prejsť určitým počtom checkpointov pred vypršaním limitu alebo zbierate objekty rozhádzané po trati. Nie je to nič nové, extrémne originálne, no je to len a len k dobru veci. Hranie totiž pripomína staršie hity ako napríklad Lotus alebo vďaka pomerne agresívnej jazde zábavné Ignition. Pohľad spoza vozidla zaručuje potrebnú prehľadnosť.
Audio stránka je na vysokej úrovni vďaka hudobnému soundtracku. Počet skladieb síce nie je obrovský, a tie sú navyše rozdelené podľa regiónov, v ktorých vyhrávajú, takže nie je nič nezvyčajné, keď na troch po sebe idúcich tratiach počúvate totožnú skladbu. Ale oproti ostatných hrám na Nintendo DS ide o veľký pokrok a ako už býva zvykom, v EA vybrali tie skladby, ktoré sú nesmierne chytľavé a vyjadrujú potrebu rýchlosti. Nie každú hru na DS sa oplatí napojiť na domáce kino a počúvať s handheldom v ruke. Samotné zvukové efekty sú skôr nenápadné: počujete motor, piskot pneumatík a náraz, no do popredia sa derie výhradne hudba. Správne, technické parametre DS-ka nie sú na tak vysokej úrovni, aby dokázali verne simulovať plnohodnotné zvukové efekty.
Hrateľnosť nie je založená na zložitých prvkoch: do ostrejších zákrut musíte ísť šmykom, agresívne dorážať na súperov a ono to príde. Ako jednorázová zábava funguje Need for Speed: Nitro na výbornú. Dlhodobejšie hranie už odhalí monotónnost jednoduchšieho systému pretekov. Avšak na to nie je Nitro stavané. Mohli by sme sa pozastavovať nad neexistujúcim rozlíšením aut v triedach – tu ide len o značku a vizuálnu stránku auta. Ale keďže sú to preteky na 15 minútovú cestu do prace v MHD, netreba zbytočne hľadať na povrchnej hre sofitistikované princípy. Need for Speed: Nitro pre Nintendo DS zahralo na tú správnu notu.
