BRATISLAVA. Raz možno budeme namiesto k ušnému lekárovi chodiť na hodiny hudby alebo aspoň na Bachove či Beethovenove koncerty.
Význam hudobného vzdelania a hudobnej praxe pri počúvaní reči v hlučnej miestnosti dokumentoval výskum pod vedením Niny Krausovej. Zúčastnilo sa na ňom 16 hudobných profesionálov a 15 ľudí, ktorí majú k hudbe ďaleko. Vedci im do slúchadiel púšťali reč alebo iba jednotlivé slabiky či spoluhlásky spolu s hlukom pozadia, ktorý zaobstarávalo šesť monotónne „brblajúcich“ hlasov.
Hudba a sluch
Hudobná prax rozvíja schopnosť vyčleniť zvuky jednotlivých nástrojov a hlasov zo šumu pozadia.
Vedci chcú pochopiť základ tohto procesu, aby pomohli tým, čo majú problémy počúvať v hluku.
Krausovej tím sledoval odozvu, akú malo v mozgu dobrovoľníkov rozoznávanie zmysluplných rečových zvukov.
Jednoznačne sa ukázalo, že aj v tichom, ale najmä v hlučnom prostredí dokázali mozgy hudobníkov lepšie odlíšiť podstatné od nepodstatného.
Rozoznávať reč je komplexná úloha, ktorú riešia ľudia každodenne. V tichom prostredí väčšinou nemajú problém, horšie je to v kaviarni, v autobuse alebo v kúpeľni.
Hudobníci však musia rozoznávať zvuky jednotlivých nástrojov alebo hlasov na pozadí značného šumu, čím si rozvíjajú aj schopnosti, užitočné pri rozlišovaní zmysluplných rečových signálov v hlučnom prostredí.
Vedci chcú pochopiť biologický základ tejto schopnosti, aby mohli pomôcť deťom a dospelým, ktorí majú problém počúvať v hlučných miestnostiach.
