SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Po Big Bangu svietili aj tmavé hviezdy

Hviezdy sa stali súčasťou vesmíru krátko po Big Bangu. Neboli vždy také, ako ich poznáme dnes. Vedci prišli s teóriou, že skoré hviezdy neživila termojadrová fúzia, ale svietili vďaka tmavej, čiže neviditeľnej hmote.

Na obrázku je simulácia vzniku čiernej diery po kolapse normálnej hviezdy. Možno odborníci z NASA časom takto stvárnia aj kolaps tmavej hviezdy.Na obrázku je simulácia vzniku čiernej diery po kolapse normálnej hviezdy. Možno odborníci z NASA časom takto stvárnia aj kolaps tmavej hviezdy. (Zdroj: SITA/AP/NASA)



BRATISLAVA. Prevládajúca kozmologická teória hovorí, že náš vesmír vznikol pred 13,7 miliardami rokov vďaka Big Bangu.
Krátko po tejto búrlivej udalosti – o nejakých sto až dvesto miliónov rokov – začali vznikať prvé hviezdy. Boli oveľa hmotnejšie a väčšie ako naše Slnko. V skorom kozme síce vyžarovali svetlo podobne ako dnešné hviezdy, no teraz sú pre nás neviditeľné, lebo žiaria iba v infračervenom spektre.

V ich vnútri totiž neprebiehala termojadrová fúzia, ale anihilácia častíc neviditeľnej a veľmi zvláštnej tmavej hmoty, ktorá je dnes azda najväčšou kozmologickou záhadou.

Kľúč k čiernym dieram

Vo vesmíre tmavá hmota síce prevažuje, no pre naše oči a teleskopy je nedostupná. Preto sa jej hovorí aj skrytá hmota.

Vedci predpokladajú, že ak rozlúštia záhadu skorých hviezd, ktoré nazvali tmavé (Dark stars), dokážu lepšie pochopiť, ako vznikali masívne čierne diery alebo aj tmavá hmota.

Pred 200 miliónmi rokov bola tmavá hmota oveľa hustejšia ako teraz. Prvé hviezdy sa rodili tam, kde bola najhustejšia, čiže v centrách budúcich galaxií, zatiaľ čo teraz pozorujeme, ako sa nové hviezdy formujú na ich okrajoch.

Efektívny zdroj energie

Pri vzniku tmavých hviezd sa zhromažďovali hypotetické častice, o ktorých sa dnes predpokladá, že tvoria tmavú hmotu.

Keď bola hustota častíc dostatočná, ich vzájomná anihilácia vytvorila zdroj tepla, ktorý prevládol nad inými zdrojmi, napríklad nad termojadrovou fúziou. V porovnaní s ňou je anihilácia tmavej hmoty oveľa efektívnejším zdrojom energie, preto jej na „pohon“ tmavej hviezdy stačilo oveľa menej.

Zrod hviezd v „astronomickej zoo“, v Malom Magellanovom oblaku. FOTO – ESO

„Keď sme v roku 2007 existenciu tmavých hviezd navrhovali, nevedeli sme si predstaviť, že by to mohli byť skutočné hviezdy, čiže stabilné objekty, ktoré vyžarujú svetlo,“ povedala pre PhysOrg.com jedna z autoriek teórie Katherine Freeseová z Michiganskej univerzity.

Boli veľké a nafúknuté

Ďalším štúdiom vedci došli k záveru, že tmavé hviezdy boli obrovské a nafúknuté asi ako Slnko, ktoré by sa rozšírilo natoľko, že by sa dotýkalo Zeme.

V porovnaní s našou hviezdou, ktorá je oveľa mladšia, však boli podstatne hmotnejšie, najmenej tisíckrát, možno aj miliónkrát.

Moderné hviezdy typu nášho Slnka, ktoré spália všetok vodík, sa menia napríklad na bielych trpaslíkov, ktorí žiaria ďalšie miliardy rokov vďaka energii nahromadenej počas aktívneho života; z iných, hmotnejších hviezd môžu vzniknúť menšie čierne diery.

Tmavé hviezdy sa môžu zväčšovať tak dlho, kým dokážu zhromažďovať skrytú hmotu zo svojho okolia. Keď im dochádza skryté palivo, začnú kolabovať.

Môžu sa síce ešte chvíľu živiť vodíkovým palivom ako normálne hviezdy, no nakoniec ich vlastná hmotnosť donúti skolabovať do masívnej čiernej diery.

To by vysvetľovalo vznik čiernych dier v centrách galaxií (aj našej), ktoré majú hmotnosť miliárd našich sĺnk. Tvorcovia teórie predpokladajú, že vek tmavých hviezd sa pohybuje od milióna po miliardy rokov, takže ešte stále sa v kozme vyskytujú a nie je vylúčené, že ich nájdu.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.

Haščák z Penty ide do väzby, rozhodol súd

Haščákovi hrozí až 20 rokov.

Policajná eskorta priváža Jaroslava Haščáka na Špecializovaný trestný súd.
Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Stĺpček Petra Schutza

Experiment avantgardný ako celoplošné testovanie

Ďalší pochod Slovenska po neprebádaných tretích (štvrtých) cestách boja s covidom.

Peter Schutz