Gaithersburg 11. apríla (TASR) - Fyzikom z amerického National Institute of Standards and Technology sa podarilo vyrobiť plazmu pri teplote iba jeden stupeň Kelvina nad absolútnou nulou. Takáto plazma má význam pre základný výskum a pre kozmológiu.
Tím vedcov pod vedením Stevena Rolstona ochladil neutrálne atómy na zlomok stupňa nad absolútnou nulou. Prostredníctvom krátkeho laserového impulzu sa im podarilo oddeliť jednotlivé elektróny od atómov.
Vznikla tak plazma z voľných elektrónov a pozitívne nabitých zvyškov atómov. Teplota sa počas experimentu zvýšila iba o jeden stupeň Celzia.
Umelo vyrobená ultrastudená plazma mala rad fyzikálnych vlastností, ktoré doterajšie teoretické modely nedostatočne vysvetľovali. Napríklad sa namerala oveľa vyššia miera rekombinácie voľných elektrónov s pozitívnymi zvyškami atómov späť k neutrálnym atómom než predpovedali teórie. Tieto teórie sa však dajú aplikovať len na horúcu plazmu a je otázne, či platia aj v prípade studenej plazmy.
Plazma (ionizovaný plyn) sa vyskytuje väčšinou pri vysokých teplotách. Príkladom je koróna nášho Slnka, ktorá má teplotu niekoľko miliónov stupňov Celzia.
Vedci sa však domnievajú, že tento stav hmoty existuje na veľkých plynových planétach nášho slnečného systému a vo vnútri bielych trpaslíkov vo forme studenej plazmy. Laboratórne pokusy so studenou plazmou majú preto význam aj pre astrofyziku a kozmológiu v širokom zmysle slova.
