om písme z egyptského chrámu v meste Edfe a chrámu zo zatopeného ostrova Philaé neďaleko Asuánu.
Parfumy si Egypťania nenanášali priamo na telo, ako je zvykom dnes. Parfumové guličky, v ktorých prevládala vôňa mäty, jalovca a škorice, nechávali nahrievať nad dreveným uhlím. Ťažká aróma, ktorá zaplavila miestnosť, rýchlo prenikla do vlasov i kože. Parfum vraj používali tak stavitelia pyramíd Starej ríše viac ako 2000 rokov pr. n. l., ako i známi faraóni Novej ríše - Amenhotep či Tutanchamón. Vo výrobe parfumov sa neskôr pokračovalo so zmeneným zložením s obsahom alkoholu.
Okrem rozomletého jalovca, mäty a škorice sa do vonnej zmesi pridávali aj pistáciové oriešky, myrta, palmové víno, kadidlo a med. Po niekoľkodennom výrobnom procese sa zmes tvarovala do guľôčok priemeru centimetra, ktoré sa potom nahrievali. (čtk)
