Rádioteleskop v kalifornskom Goldstone slúži astronómom na určovanie fyzikálnych vlastností objektov, ktoré sa k Zemi priblížia na nebezpečnú vzdialenosť. FOTO - NASA
ou pravdepodobnosťou by Zem mal trafiť asteroid 1950 DA. Má priemer asi kilometer a vedci už určili aj dátum prípadnej zrážky - 16. marca 2880.
„Niet sa však čoho obávať,“ hovorí Jon Giorgini z Jet Propulsion Laboratory v Pasadene, „chceli sme len ukázať, že naša nová metóda skúmania telies, ktoré sa nebezpečne približujú k Zemi, je skutočne produktívna. Pravdepodobnosť katastrofy je asi 1 ku 300, je to však oveľa presnejšia predpoveď ako boli doterajšie.“ Don Yeomans, šéf programu NASA pre štúdium blízkozemných objektov, Giorginiho prácu oceňuje: „Nová metóda nám umožní až desaťkrát lepšie výsledky pri predpovedaní prípadných kolízií.“
Práca, ktorú Giorgini publikoval 5. apríla v časopise Science, posúva výskum objektov, ktoré predstavujú pre Zem vážne nebezpečenstvo, na kvalitatívne novú úroveň. Doteraz boli astronómovia viac-menej v úlohe kronikárov, ktorí zaznamenávali prelety malých telies v blízkosti Zeme. Katalogizovali ich dráhy a snažili sa predpovedať, kedy by nás telesá mohli ohroziť.
Presnosť takýchto predpovedí, najmä ďaleko do budúcnosti, však nebola veľmi veľká. Na pohyb telesa v našej sústave totiž okrem gravitačného pôsobenia ostatných objektov vplývajú aj jeho fyzikálne vlastnosti. Tie sa však z klasických fotografií určiť nedali. Astronómovia teda začali používať radar.
Pri tesnom priblížení sa objektu k Zemi naň vedci namieria namiesto klasického ďalekohľadu rádioteleskop. Ten im umožní „ohmatať“ nebezpečné teleso, určiť jeho tvar, spôsob rotácie a základné vlastnosti povrchu. Kombinácia týchto údajov s dráhovými prvkami objektu potom po zložitých výpočtoch umožní predpovedať vývoj dráhy telesa v čase oveľa presnejšie ako doteraz.
Asteroid 1950 DA, objavený 23. februára 1950 na Lickovom observatóriu, sa naposledy priblížil k Zemi v marci 2001. Okolo Zeme vtedy preletel vo vzdialenosti 21-krát väčšej, ako obieha Mesiac. Vzdialenosť 8 miliónov kilometrov nie je síce malá, stačila však na to, aby veľké rádioteleskopy v Goldstone a v Arecibo získali dostatočne presné údaje o fyzikálnych vlastnostiach objektu. Na ich základe Giorgini zopakoval komplikované výpočty budúcich dráh objektu. Vyšlo mu, že 1950 DA sa k Zemi najbližšie priblíži v rokoch 2809, 2840 a 2860 a že by našich potomkov mohol ohroziť 16. marca 2880.
„Je to však veľmi ďaleko,“ hovorí Giorgini. „Za tých 35 generácií sa môže stať všeličo nepredvídané a nie je vylúčené, že odhalíme objekt, ktorý nás ohrozí oveľa skôr. V každom prípade však dnes máme v ruke nástroj, pomocou ktorého vieme na nebezpečenstvo upozorniť s dostatočným predstihom.“
Od známych objektov nám teda bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. V slnečnej sústave je však ešte veľa planétok, ktoré sieti pozorovacích staníc unikajú. Začiatkom marca preletel tesne popri našej planéte zhruba vo vzdialenosti Mesiaca 60-metrový balvan, ktorý si astronómovia všimli až dva dni po jeho najväčšom priblížení. ROMAN PIFFL
