Európsko-americký vedecký tím určil zatiaľ najpresnejšie množstvo ľadu, ktorý sa roztopil v Grónsku za posledných desať rokov.
UTRECHT. Európsko-americký vedecký tím zatiaľ najpresnejšie určil množstvo ľadu, ktoré sa bez náhrady roztopilo v Grónsku za posledných desať rokov. Ľad tak prispel k stúpaniu hladín oceánov. Vedci však zistili, že úbytok ľadu sa dokonca zrýchľuje. V časopise Science to oznámil Michiel van den Broeke z Utrechtskej univerzity (Holandsko) s ôsmimi kolegami z domovskej krajiny, Veľkej Británie a USA.
Grónsko má druhý najmohutnejší ľadový štít sveta po Antarktíde. Množstvo tamojšieho ľadu by mohlo zvýšiť hladinu morí asi o sedem metrov. Potenciál Antarktídy je ešte osemkrát až deväťkrát väčší. Nikto však nepredpokladá, že by sa v dohľadnej dobe grónsky (či antarktický) ľadový štít roztopil celý. No aj čiastočné roztopenie - ktoré je dôsledkom globálneho otepľovania - vzbudzuje obavy. Priveľká časť ľudstva totiž obýva územia tesne nad hladinami morí a oceánov.
Satelitné merania
Nové výpočty, overené meraniami gravitácie zo satelitu GRACE, ukazujú, že v rokoch 2000-2008 grónsky ľadový štít prišiel o zhruba 1500 gigaton ľadu. Jedna gigatona sa rovná jednej miliarde ton ľadu a objemovo jednému kilometru kubickému. Tento úbytok ľadu zodpovedá zvýšeniu oceánskej hladiny o 0,46 milimetra ročne. Keby v tom čase súbežne ľad v Grónsku nepribúdal rozsiahlejším snežením a opätovným zamŕzaním, celková strata by bola dvakrát väčšia.
Približne polovica úbytku na účet povrchových procesov (topenie ľadu účinkom vyššej teploty a dažďa) a druhá je spôsobená pohybom v ľadovom štíte a stekaním ľadu do oceánu, kde sa z neho utvára čoraz viac plávajúcich ľadovcov. Od roku 2006 však zvýšilo prudšie topenie počas letnej sezóny úbytok ľadu z grónskeho štítu na 273 gigaton ročne. To zodpovedá stúpaniu oceánskych hladín o 0,75 milimetra ročne.
Rozsah topenia začal prudko rásť približne od roku 1996, no približne rovnako rástol aj rozsah sneženia, čo takmer desaťročie maskovalo skutočný úbytok ľadu. Údaje zo satelitu GRACE sa však veľmi dobre zhodujú s predpoveďami najnovšieho regionálneho počítačového modelu ovzdušia.
Výsledky sú jednoznačné
"Z týchto výsledkov je jasné, že topenie ľadu sa od 20. storočia zrýchľuje a príčiny v pozadí naznačujú, že tento trend bude podľa všetkého v najbližšom období pokračovať. Dospeli sme ku zhode dvoch celkom nezávislých odhadov, čo zvýšilo našu dôveru v čísla i závery o týchto procesoch," povedal člen tímu Jonathan Bamber z Bristolskej univerzity (Veľká Británia).
Americko-nemecký satelit GRACE (Gravity Recovery and Climate Experiment) vyniesla na orbitu v roku 2002 ruská raketa. Opakovane zaznamenáva lokálne odchýlky gravitačného poľa a tým hmotnostné anomálie aj v grónskom ľadovom štíte. Výsledné gravitačné mapy, zostavované s mesačnou periodicitou, sú až tisíckrát presnejšie ako predchádzajúce.
Hlavné zdroje: Science z 13. 11. 2009; Komuniké University of Bristol z 12. 11. 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
