Austrálski a dánski molekulárni biológovia zistili, že tieto sliznaté konglomeráty držia pokope komplementárne vlákna DNA. Toto nečakané zistenie by mohlo byť základom nových terapií pre sprievodné znaky mukoviscidózy a chronických infekcií.
Súdržnosť biofilmov zabezpečujú dlhé reťazce molekúl, ktoré produkujú jednotlivé bakteriálne bunky a vylučujú ich. Vedci si doteraz mysleli, že tieto tzv. matrixy sa skladajú prevažne z cukrov a bielkovín. V tmeliacej hmote sa síce našli aj vlákna DNA, ale tie boli považované za zvyšky odumretých buniek.
Cynthia Whitchurchová a jej kolegovia z University of Queensland v Brisbane skúmali biofilmy, ktoré tvorí baktéria Pseudomonas aeruginosa. Tá je okrem iného pôvodca komplikovaných zápalov rán a pľúca ľudí s mukoviscidózou (cystickou fibrózou) pokrýva odolnými biofilmami. Matrix P. aeruginosa sa skladá prevažne z DNA, ktorá hrá dôležitú úlohu, píšu vedci v časopise Science.
Keď do kultúr P. aeruginosa pridali enzým rozkladajúci DNA, baktérie rástli ďalej, ale už netvorili biofilmy. Enzým dokonca rozložil biofilmy staré do 60 hodín, avšak staršie konglomeráty odolali. Z toho vyplýva, že matrix zrelších biofilmov posilňujú ešte ďalšie komponenty. Bunky možno tiež produkujú enzýmy, ktoré útočníka "odzbroja".
"Naše výsledky ukazujú, že mimobunková DNA je u P. aeruginosa bezpodmienečne potrebná na vznik biofilmov," konštatuje Whitchurchová. Z tohto pohľadu nie je DNA odpadom, ale baktérie ju cielene produkujú do matrixu.
