RÍM, BRATISLAVA. Je 17. február 1600. Na rímskom kvetinovom námestí Campo de' Fiori neďaleko Piazza Navona, pár stoviek metrov od srdca Vatikánu, stavajú hranicu. Privedú na ňu Giordana Bruna. Upália ho.
Katolícka cirkev tak dáva rodiacej sa vede najavo, aký je jej postoj k učeniu, ktoré nezodpovedá jej oficiálnym doktrínam. Klér sa bojí možných politických i spoločenských dôsledkov učenia renesančného filozofa a dominikána. Bruno totiž spochybňuje základné pravdy náboženstva.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
Súčasťou jeho vyhlásení je však aj tvrdenie, že Zem nielenže nie je stredom vesmíru, no že v nekonečnom kozme možno jestvuje ešte množstvo ďalších planét, dokonca s vlastným inteligentným životom.
Nový trend v srdci Ríma
Takmer 410 rokov od pomstychtivého procesu však už aj Vatikán hovorí, že život môže jestvovať aj na iných planétach – veď dnes poznáme viac ako štyristo planét mimo našej slnečnej sústavy. Minulý rok túto možnosť dokonca pripustil aj hlavný vatikánsky astronóm Jose Gabriel Funes v rozhovore pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano.
„Veď, ako môžeme vylúčiť, že život sa vyvinul aj inde?“ povedal Funes v rozhovore.
Cirkev sa v tomto trende rozhodla pokračovať. Tento týždeň usporiadala v Ríme medzinárodnú konferenciu o astrobiológii: stretnutie vedcov a teológov, ktorí sa majú rozprávať o pravdepodobnosti a podobe prípadného mimozemského života. Na stretnutí sa zúčastňujú astrofyzici, astrobiológovia, planetárni geológovia i kňazi. Nie všetci sú veriaci.
„Otázka pôvodu, a či vôbec život jestvuje aj niekde inde vo vesmíre, je veľmi vážna a zaslúži si serióznu debatu,“ povedal v utorok agentúre AP jezuita Funes. Odpoveď na takúto otázku v sebe zahŕňa pre cirkev kľúčové filozofické i teologické dôsledky.
Prinajmenej v tom, že v prípade objavenia mimozemšťanov sa musia katolíci pozrieť na svoju interpretáciu prvej knihy Starého zákona, Genesis. Funes však tvrdí, že vesmír plný života, dokonca inteligentného, neodporuje viere v Boha. Aj tieto tvory by predsa boli súčasťou jeho zámeru.
„Nemôžeme ohraničovať tvorivú slobodu Boha,“ odkázal pred rokom novinárom. Teraz je to aj stanovisko Vatikánu.
Ježiš a mimozemšťania
V lete uplynulo štyristo rokov, odkedy Galileo Galilei použil svoj ďalekohľad na svoje prelomové astronomické pozorovania. Jeho tvrdenia tiež cirkev spochybnila a prinútila ho ich odvolať, rovnako ako Brunovi mu hrozilo upálenie. Len pred mesiacom však vo svojich múzeách otvoril Vatikán výstavu, ktorá má toto výročie pripomínať. Galileovi sa posmrtne ospravedlnil pápež Ján Pavol II. v roku 1992.
Zbližovanie viery a vedy je aj jednou z hlavných agiend aktuálneho pápeža. Tento rok cirkev zorganizovala konferenciu o diele Charlesa Darwina, otca evolúcie a myšlienky prirodzeného výberu. V otázke evolúcie sa však oficiálne katolícke kruhy hlásia aj k hypotézam inteligentného dizajnu. Ten vedci všeobecne považujú za nevedecký a nedržiaci sa faktov.
Prominentný kozmológ a fyzik Paul Davies, ktorý sa tiež zúčastňuje na aktuálnej konferencii, však upozorňuje aj na ďalšie teologické dôsledky existencie mimozemského života. „Objavenie druhej genézy bude pre vieru veľmi významné,“ povedal denníku Washington Post. Pýta sa však, či katolíci budú veriť, že Ježiš zomrel aj za hriechy mimozemšťanov, alebo mali vlastného spasiteľa.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
