Maľovaná pyramída z mayského mesta Calakmul rozpráva obrázkový príbeh o všednom živote.
CAMPECHE. "Maľovaná pyramída" z mayského mesta Calakmul nevypovedá o činoch kráľov, bojovníkov a kňazov, ale o všednom živote. Výsledky nových vykopávok uverejnil v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Ramón Carrasco Vargas z Národného antropologického a historického ústavu v Campeche s mexickou kolegyňou a americkým kolegom.
Skoro vybudovali veľkú ríšu
Kráľovské mesto Calakmul bolo pre moderný svet objavené v roku 1931. Zaberá plochu vyše 3000 hektárov. Leží v mexickom štáte Campeche, blízko stredu polostrova Yuacatán. Nížinné kráľovstvo Calakmul malo svojho času, podobne ako Tikal, blízko k vybudovaniu veľkej ríše no napokon sa to nepodarilo. Mayovia zostali rozdrobení.
Ramón Vargas s kolegami skúma od roku 2004 architektonický komplex Chiik Nahb, približne 68 budov na ploche 2,5 hektára severne od stredu mesta. Hlavnou budovou sa ukázala byť pyramída. Mayovia ju začali stavať medzi rokmi 420 a 620 n. l., poslednú, siedmu fázu (mayské pyramídy rástli "nabaľovaním") uskutočnili niekedy v rozmedzí rokov 820 a 1020 n. l., práce však nedokončili.
Maľby na stenách
Výnimočná bola tretia fáza z rokov 620 až 700 n. l. Patrili k nej vonkajšie nástenné maľby, v mayskej oblasti vzácne. Má tvar štvorca s dĺžkou strán 11 metrov, tri poschodia so šikmými stenami a výšku 4,7 metra. Hore sa chodilo po štyroch vonkajších schodiskách.
Maľby sú na stenách všetkých poschodí i na bočných stenách schodísk - 46 scén. Maľovalo sa v dvoch vrstvách, v prvej so šiestimi, v druhej so 16 farbami a odtieňmi.
Informačný význam malieb presahuje umelecký. Mayské nástenné maľby totiž spravidla informujú o spoločenských elitách. Napríklad v mexickom Bonampaku o kráľovských rituáloch a vojnách, v guatemalskom San Bartolo o náboženstve.
Žiadne elity, obyčajné úkony
Calakmulské sú iné. Zachytávajú skupinky mužov a žien a aj dieťa, ako vykonávajú pestrú paletu bežných činností. Z približne jednej tretiny ide o ženy, čo je na mayské umenie vysoký podiel, k unikátom patrí portrét stareny. Obrazy sú veľmi poučné vo vzťahu k mayským odevom, vrátane pokrývok hlavy a ozdôb, bohatosť odevu zrejme odrážala spoločenské postavenie. Zaujímavé sú klobúky so širokou strieškou, zrejme z rastlinných materiálov. Ženy si maľovali tvár.
Vedci uvítali tiež nové poznatky o podobe nádob, košíkov, vriec a balíkov. Mnohé obrazy ukazujú ľudí počas varenia, kým ostatní konzumujú podávané jedlo. Iné zasa ľudí pri prenášaní rôznych nákladov, najmä veľkých hrncov a zviazaných otepí.
Vysvetliť scény pomáhajú hieroglyfy, akési legendy. Zobrazené postavy opisujú všeobecne, napríklad ženu ako "osoba s hlinenými nádobami", nie menovite ako jednotlivcov. To je rozdiel voči inak bežným menám a titulom v mayských nápisoch.
Možnou výnimkou je opakujúca sa trojica veľkých hieroglyfov na vnútorných vlysoch, ktoré asi označujú konkrétnu ženu, menom či titulom, nevedno však, ako súvisia s maľbami. Tak či onak, pyramída v calakmulskom Chiik Nahb značne obohatila poznatky o Mayoch.
Hlavný zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 9. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
