s leukémiou dali infúziu pupočníkovej krvi. O týždeň neskôr vedci zistili, že krv pacienta obsahuje červené krvinky, ktoré pochádzali z donorových kmeňových buniek.
Ale trvalo roky, kým ďalší lekári rozpoznali potenciál transplantovania pupočníkovej krvi. V roku 1989 Hal E. Broxmeyer z Indiana University School of Medicine, Edward A. Boyse z Memorial Sloan-Kettering Cancer Center v New Yorku s kolegami oživili záujem o techniku tým, že preukázali, že ľudská pupočníková krv obsahuje toľko kmeňových buniek ako kostná dreň. V tom istom roku Broxmeyer a iní odborníci zo Saint-Louis Hospital v Paríži opísali liečenie tzv. Fanconiho anémie – potenciálne smrteľnej genetickej poruchy – u 5-ročného chlapca využitím krvi z pupočnej šnúry jeho sestry. Odvtedy pri približne 75-ich percentách transplantácií pupočníkovej krvi sa využila krv od nepríbuzného darcu v rámci programov skladovania pupočníkovej krvi.
