V roku 2055 môže byť na Zemi poriadne horúco. Ak bude naďalej rásť množstvo oxidu uhličitého v ovzduší, priemerné teploty stúpnu až o štyri stupne Celzia, vyplýva zo štúdie Britského meteorologického úradu.
BRATISLAVA. Ak bude globálna civilizácia vypúšťať do ovzdušia skleníkové plyny rovnakým tempom ako doteraz, hrozí na Zemi nebývalo rýchly nárast priemerných teplôt.
Upozornili na to vedci na medzinárodnej konferencii v britskom Oxforde, ktorá sa zaoberala otázkami vývoja klímy.
Rýchly, ale logický nárast
Rýchly nárast priemerných teplôt sa zdá v porovnaní s uplynulým obdobím neprimeraný.
Vedci však upozorňujú, že treba zobrať do úvahy spätnú väzbu, ktorá urýchľuje všetky procesy smerujúce k otepľovaniu.
Napríklad topením ľadovcov sa znižuje odrazivosť (albedo) zemského povrchu, preto Zem pohlcuje čoraz viac slnečných lúčov, ktoré ju ohrievajú.
Ďalší dodatočný zdroj skleníkových plynov vzniká topením arktického permafrostu; podľa odhadov sa tam nachádza okolo 500 miliárd ton uhlíka. Viac uhlíka sa bude uvoľňovať aj z teplejších oceánov.
Vedci z Britského meteorologického úradu vytvorili 17 rozdielnych počítačových modelov, v ktorých zobrali do úvahy tieto a iné spätné väzby. Všetky ukázali štvorstupňový nárast priemerných teplôt do roku 2055. V prípade pomalšieho vývoja dosiahnu teploty túto hranicu v roku 2070.
Arktická mína
Ako bude svet v tom prípade vyzerať? Obrázok, ktorý ponúklo 130 výskumníkov klímy na konferencii, nie je príliš príťažlivý.
Priemerný nárast teplôt na Zemi bude totiž znamenať oveľa vyšší nárast teplôt na severnom póle, až o 15 stupňov, takže letá tam budú vyzerať takmer ako v Kalifornii.
Pre teplomilné nátury to síce neznie tak katastroficky, no atmosféra je prepojený systém a také drastické zmeny nemôžu zostať bez následkov v iných častiach sveta.
Najviac ohrození ľudia majú najmenej možností uniknúť pred katastrofou.
François Gemenneová, Inštitút udržateľného rozvoja a medzinárodných vzťahov v Paríži
Roztápanie sibírskej „večne“ zmrznutej pôdy totiž uvoľní do atmosféry okrem uhlíka aj obrovské množstvá metánu (zaslúži sa o to najmä činnosť anaeróbnych baktérií), a metán je ešte oveľa silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.
Teplejšia Arktída teda prispeje k ďalšej zmene klímy s narastajúcou silou a ničivosťou, na čo upozornil už v knihe Šesť stupňov britský publicista Mark Lynas (nedávno kniha vyšla aj u nás v preklade Mariána Šumšalu, ktorý ju sám vydal).
Zbohom, Amazónia?
Veľké problémy nastanú v Amazónii. Sucho a rýchlo sa šíriace požiare zmenia charakter vyše štyroch pätín amazonského dažďového pralesa, 30 percent sa do roku 2010 premení na krovinatý buš.
Tento odhad pritom berie do úvahy aj „zúrodňovací“ vplyv atmosférického oxidu uhličitého, ktorý by mal mať na rast pralesa, upozornil Wolfgang Cramer z nemeckého Potsdamského ústavu výskumu klímy.
„Ak tento vplyv preceňujeme, riskujeme stratu celej Amazónie,“ povedal Cramer v Oxforde.
Iným nebezpečenstvom bude, že sa zastavia monzúnové dažde v centrálnej oblasti južnej Číny a v severnej Indii a roztopí ľadovcová „čiapočka“ Himalájí, čo pripraví o zdroje vody stovky miliónov ľudí.
Austrálske peklo
Zdá sa, že suchý kontinent Austrália, ktorá má už teraz v mnohých oblastiach značné problémy s prísunom vody, síce unikne extrémnym nárastom teplôt, no dažďový scenár preň nevyzerá dobre.
Aj keď medzi klimatickými modelmi nenastala zhoda, pravdepodobný je extrémny nárast počtu dní, v ktorých budú pre nižšiu vlhkosť a silnejšie vetry hroziť ničivé lesné požiare.
„Aj v scenári s pomalším otepľovaním sa frekvencia požiarov zvýši o 10 až 50 percent,“ povedal David Karoly z Melbournskej univerzity. „Pripravujeme v Austrálii peklo,“ upozornil.
Chýbajúce zdroje pitnej vody, nedostatok obilnín a stúpajúce hladiny morí zrejme vyženú do roku 2050 z domovov okolo 200 miliónov ľudí.
François Gemenneová z Inštitútu udržateľného rozvoja a medzinárodných vzťahov v Paríži povedala, že situácia môže byť ešte horšia.
Štúdia 23 predchádzajúcich živelných katastrof ukázala, že ľudia, ktorých ohrozí teplejší svet najviac, majú najmenej možností pred katastrofou uniknúť.
Hlavný zdroj: New Scientist
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
