V roku 1969 prešlo jedno písmeno abecedy cez Ameriku bez toho, aby ho niekto musel vytlačiť a poslať. Základy internetu boli položené.
BRATISLAVA. Nebol to ešte internet, no všetko, čo sa v ten večer podarilo, používame dodnes.
Charley Kline, postgraduálny študent na Kalifornskej univerzite, napísal v stredu 29. októbra 1969 do univerzitného terminálu písmeno „L".
Niekoľko sto kilometrov ďalej, na Stanfordskom výskumnom inštitúte mu v tom momente ďalší z výskumníkov, Bill Duvall, mohol slávnostne do telefónu povedať: „Práve si napísal písmeno L".
Ako vznikol internetNa počiatku ARPA (Advanced Research Projects Agency) stvorila ARPANET. ARPANET však bol beztvárny a pustý. Tma bola nad prahlbinou a Duch ARPY sa vznášal nad sieťou.Vtedy riekla ARPA: „Buď protokol!“ a bol protokol. A ARPA videla, že to bolo dobré. Potom riekla ARPA: „Nech je tam viacero protokolov“ a stalo sa tak. A ARPA videla, že je to dobré. A povedala: „Nech je tam množstvo sietí,“ a stalo sa tak.A tak vznikol internet.Vznik internetu podľa Dannyho Cohena, jedného z jeho spolutvorcov, inšpirovaný biblickou knihou Genesis.
To, čo Kline počul v slúchadle, znamenalo, že spojenie na diaľku sa podarilo a cez internet, aj keď o tom názve ešte ani nechyroval, sa podarilo preniesť prvé dáta. Bol to dôvod na oslavu, šampanské však nakoniec nestrieľalo. Po písmene L zadal Kline do terminálu úspešne aj písmeno „O", pri „G" však sieť spadla a trvalo dlhou, kým sa ju podarilo opäť rozchodiť.
Základy toho, na čom pracovala americká agentúra Advanced Research Projects Agency (ARPA) financovaná ministerstvom obrany skoro desať rokov a čo dnes nazývame internetom, boli položené.
Sieť? A na čo nám to bude?Neskôr sa do siete univerzitných terminálov nazývanej ARPANET zapojila aj University of California-Santa Barbara a University of Utah. Nasledovali ich ďalšie, naprieč celými Spojenými štátmi.
Spočiatku však vedci význam novej siete nevedeli vôbec pochopiť. „Mysleli si, že je to absolútne hlúpy nápad," povedal BBC Larry Roberts, ktorý stál pri zrode siete. „V tom období boli počítače úplne nekompatibilné a prenášanie dát medzi nimi bola poriadna fuška," povedal.
Výmena informácií medzi univerzitami, či dokonca medzi celým svetom, ako sa to deje dnes, sa tak zdala ako úplný nezmysel, zbytočne zaťažovala počítače a dáta bolo treba uchovávať duplicitne.
Začal sa informačný boomNázor univerzít sa zmenil, keď si uvedomili, že si medzi sebou nemusia vymieňať iba správy či výsledky výskumov, ale aj výkon svojich počítačov, ktorý bol vtedy malý. Z dvoch prepojených univerzít v roku 1969 bolo v roku 1972 už 37 univerzít.
V sedemdesiatych rokoch sa výskumníkom z ARPY podarilo zvýšiť prenosovú rýchlosť v sieti, čo podstatne zrýchlilo ich komunikáciu. V roku 1971 pribudol e-mail. „Ruskému kolegovi v inštitúte v Novosibirsku sme poslali e-mail: Andrej, aké je počasie? O desať minút už z tlačiarne liezla jeho odpoveď," opísal BBC dojmy z odosielania jednej z prvých e-mailových správ vedec Michael Hockney.
Vint Cerf, Yogen Delal a Carl Sunshine navyše v roku 1975 pridali celkom nový protokol (TCP/IP), ktorý premenil ARPANET najskôr na „internetwork" a neskôr už aj na „internet".
Štyridsiatnik aj dvadsiatnikModerný internet, ako ho poznáme dnes, je tu od roku 1989, keď Vint Cerf vyvinul to, čo dnes voláme webové stránky alebo tiež www (world wide web).
Jeho úplne najstaršie korene treba hľadať ešte oveľa skôr ako v roku 1969, keď Charley Kline poslal naprieč USA po sieti prvé písmeno. Prvé pokusy o sieť medzi počítačmi začalo americké ministerstvo obrany už v roku 1961 v reakcii na sovietsky úspech s kozmonautom vo vesmíre.
Koľko má teda internet? 50, 40 alebo 20 rokov? O tom sa budeme už zrejme naveky len hádať. Najlepšie v internetových diskusných fórach.
