Štúdiu zverejnil časopis Proceedings of the Royal Society: Biological Sciences.
Vedci pozorovali deti tých osôb, ktoré po výbuchu čistili černobyľský reaktor. Pomocou takzvaného odtlačku DNA potom u detí žijúcich dnes v Izraeli a na Ukrajine pátrali po nových fragmentoch. Kontrolnú skupinu tvorili súrodenci, ktorí sa narodili pred ožiarením rodičov.
Počet nových častí DNA u detí narodených po ožiarení rodičov bol sedemkrát vyšší ako u tých v kontrolnej skupine. Vedci najprv zvažovali, že k zmenám dedičnej výbavy došlo až po narodení a nespôsobilo ich ožiarenie rodičov. Túto hypotézu však vylúčili, lebo mnohé deti, ktoré sa narodili po katastrofe a mali menej mutácií, žili tiež v oblasti Černobyľa.
Štúdia uvádza rôzne faktory, ktoré znížili riziko mutácie. Patria k nim dĺžka obdobia medzi ožiarením a pôrodom a trvanie čistiacich prác v zamorenej oblasti. Tieto vplyvy sú však v porovnaní s dlhodobými následkami nepodstatné.
„Štúdia hovorí o skutočnom probléme vnútorného žiarenia,“ povedal Richard Bramhall z organizácie Low Level Radiation Campaign. Ukazuje na závažné chyby v modeloch rizík rádioaktívneho zamorenia, ktoré zostavuje Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu (ICRR). „Model je postavený na extrémnom žiarení gama. Interné zdroje žiarenia ICRR úplne ignoruje,“ tvrdí Bramhall. (tasr)
