Kolumbijskí vojaci nesú kokaín, skonfiškovaný v drogovom laboratóriu v Putumayo, najznámejšej z oblastí, v ktorých sa droga pestuje. Kolumbia je najväčším dodávateľom koky na svete. FOTO – TASR/AP
Štúdium potkanov závislých na kokaíne odhalilo, ktoré časti mozgu sú aktívne pri neodolateľnej chuti na kokaín. Rovnaká oblasť je zodpovedná aj za recidívy, ktoré predstavujú najväčšie prekážky pri liečbe drogovej závislosti. Vedci z Albert Einstein College of Medicine v New Yorku a z National Institutes of Health v Baltimore pri štúdiu potkanov zistili, ktoré časti mozgu sú aktívne pri závislosti na kokaíne.
Kým predchádzajúce výskumy sa zameriavali na oblasť mozgu, ktorá kontroluje odpovede uvoľňovaním neurotransmiteru dopamínu, Eliot Gardner a Stanislav Vorel spolu s kolegami sa zaoberali oblasťou hipokampu, tzv. ventral subiculumu. O tejto oblasti mozgu je známe, že sa zúčastňuje pocitov „chcenia“, a preto priamo kontroluje drogovo závislé správanie. Neuróny pri tom používajú odlišný neurotransmiter nazývaný glutamát.
Pomocou páky pripojenej na katéter a pumpu sa potkany mohli samé počas trojhodinového pokusu obslúžiť roztokom, ktorý obsahoval kokaín. Týmto spôsobom sa zvieratá stali závislými a snažili sa čo najčastejšie zatlačiť páku počas každého nasledujúceho pokusu. Keď neskôr vedci nahradili kokaínový roztok slaným, potkany sa postupne od drogy odstavili a páku stláčali menej. Keď však vedci stimulovali ventral subiculum hlodavcov malou elektródou, tie isté potkany začali posadnuto stláčať páku a opäť vykazovali správanie drogovo závislých.
Zaujímavejšie však bolo, že sa podarilo zabrániť recidívam, keď vedci potkany liečili molekulami, ktoré blokujú glutamátové signály. Predpokladali, že táto chemikália by mohla zamedziť recidívy u jednotlivcov závislých na kokaíne. Vzhľadom na všetky sociálne a ekonomické aspekty užívania drog je zrejmé, že farmakologický zásah problém sám nevyrieši. Môže však pomôcť závislým na kokaíne, ktorých je len v USA 1,8 milióna, zbaviť sa návyku.
(BBC, Scientific American)
