OLDENBURG. Sťahovavým vtákom pomáhajú riadiť sa pri migrácii magnetickým poľom Zeme nie špeciálne telieska v zobáku, ale pigmenty v oku. V časopise Nature to oznámil jedenásťčlenný nemecko-novozélandský vedecký tím Henrika Mouritsena z Oldenburskej univerzity.
Vtáky sa pri sezónnych migráciách orientujú najmä podľa slnka, hviezd a magnetického poľa Zeme. Stále však nie je jasné, ako vlastne to robia. Osobitne to platí o ich magnetickej orientácii. Vedci predložili dve základné biofyzikálne predstavy. Základným bodom oboch je, že vtáky majú akýsi vnútorný magnetický kompas. Predstavy sa ale od seba líšia umiestnením tohto kompasu a mechanizmom jeho fungovania.
Zobák alebo oko?Podľa prvej vtáky vnímajú zemské magnetické pole cez receptorové telieska minerálov železa v hornej časti zobáka. Signál potom putuje trojklanným nervom do mozgu.
Podľa druhej sa za sprostredkovaním magnetizmu mozgu skrýva zložitý systém vo vtáčom oku, založený na svetlocitlivých pigmentoch. Signál odtiaľ ide do mozgu zrakovým nervom, kde sa spracováva v tzv. zhluku N, čo je oblasť predného mozgu špecializovaná na spracovávanie svetla a aktívna v noci.
Červienka obyčajná. FOTO - commanster.eu
Henrik Mouritsen a jeho kolegovia sa rozhodli, že túto dilemu takpovediac rozseknú. Skúmali 36 červienok obyčajných (Erithacus rubecula), čo sú malé, prevažne hnedé vtáky s červenkastou tvárou a hruďou a belavým bruškom, hojné aj na Slovensku.
V prvom kroku overili ich spontánne schopnosti orientovať sa podľa prírodného alebo umelo ovplyvneného magnetického poľa v pokusných komorách. V druhom kroku vtáky podrobili operačným zásahom. Chirurgicky či chemicky im obojstranne narušili buď predmetnú vetvu trojklanného nervu, alebo zhluk N.
Operácie robili iba dvaja členovia tímu, aby ostatní vedci pri ďalšom skúmaní vtákov nevedeli, ktorý vták bol podrobený akému zásahu. Po operáciách, keď vedci vtákom ponechali potrebný čas na zotavenie, prebehlo druhé kolo overovania ich schopností magnetickej orientácie.
Magnetické pole vníma zrakVyšlo najavo, že narušenia trojklanného nervu nijako nezmenili schopnosť červienok orientovať sa podľa magnetického poľa. Naopak narušenia zhluku N v ich mozgoch spôsobili, že sa síce ďalej vedeli orientovať podľa slnka a hviezd, ale vôbec nie podľa zemského magnetizmu.
Každú schopnosť magnetickej orientácie červienok skúmali nezávisle na sebe dvaja alebo traja členovia tímu neoboznámení s typom operačného zásahu pri danom jedincovi.
Z dvoch spomenutých predstáv o podstate vtáčej magnetickej orientácie preto platí tá druhá, ktorá hovorí o vnímaní magnetického poľa cez zrak. Vtáky pole de facto vidia. Prinajmenšom červienky obyčajné.
Hlavný zdroj: Nature z 29. októbra 2009, pre TASR Zdeněk Urban
