MADRID.
Zoologička Isabel Barjaová z Autonómnej univerzity v Madride to nedávno oznámila v časopise Wildlife Biology. Skúmala iberský poddruh vlka Canis lupus signatus.
Spoľahlivo preukázala, že obľúbenou korisťou týchto šeliem je srnčia, jelenia a diviačia zver, ktorej vždy venujú pozornosť radšej ako hospodárskym zvieratám na pastvinách vo svojom revíri, napriek tomu, že ide o množstvo ľahko prístupných oviec, kôz, kráv a koní. Údaje zbierala v pohorí Macizo Central Orensano v regióne Orense, ktorý je súčasťou severošpanielskej Galície. Vychádzala najmä z analýz vlčieho trusu.
Vyšlo najavo, že 81,7 percenta vlčej koristi tvoria divé kopytníky, kým domáce len 11,3 percenta, zvyšok sú jazvece, psy, mačky a králiky.
Hlavnú korisť predstavuje srnčia zver, ktorú vlky lovia celoročne. Sú v tom však sezónne výkyvy prevládajú leto (52 percent srnčej koristi) a jar (26,2 percenta tejto koristi).
Celkove vzorky trusu z mája 1998 až októbra 2002 ukázali, že 62,8 percenta koristi tvorila srnčia zver, 12,6 percenta jelenia a 10 percent diviačia.
Z hospodárskych zvierat sa na tom ovce podieľali 7,7 percentami, kozy 2,9 percentami. Podľa všetkého ide o dôsledok pôsobenia vlkov ako zdochlinožrútov. Počas výskumu totiž z predmetnej oblasti neboli hlásené nijaké útoky na pasúce sa stáda.
Isabel Barjaová zvlášť zdôraznila, že konzumácia mäsa divých a domácich zvierat vlkmi len okrajovo závisela na hojnosti a dostupnosti tej-ktorej koristi.
Vlk uprednostňuje srnčiu, jeleniu a diviačiu zver pred dobytkom napriek faktu, že vo svojom revíri môže nájsť veľké množstvo oboch typov potravy, povedala.
Výskum, ktorý urobila Isabel Barjaová, významne dopĺňa podobné z iných častí sveta, že vlky sa neživia najľahšie uloviteľnou korisťou a radšej lovia divé zvieratá.
Ak ich však prinúti hlad, pustia sa do dobytka. Napriek tomu by však prinajmenšom v rámci skúmanej oblasti nebolo presné nazvať ich potravnými oportunistami.
V oblastiach, kde je málo rôznych divých kopytníkov a kde sa vlky živia dobytkom, by vzrast počtu divej koristi, ostražitosti dobytka a obmedzený prístup ku zdochlinám mohol vlky donútiť, aby sa špecializovali na konzumáciu divej koristi a toto správanie preniesli na svoje mláďatá. Nepochybne by to pomohlo zmenšiť na minimum konflikt medzi ľuďmi a vlkmi a podporilo zachovanie psovitých šeliem v prírode, doplnila Isabel Barjaová.
Hlavný zdroj: Komuniké FECYT Spanish Foundation for Science and Technology z 23.októbra 2009.
