NEW YORK.
V časopise Public Library of Science ONE to oznámil päťčlenný tím Thomasa Plummera z Mestskej univerzity v New Yorku a Richarda Pottsa z Národného prírodopisného múzea Smithsonovského inštitútu vo Washingtone.
Adaptáciu na zatrávnené otvorené priestory považujú biológovia za jeden z hlavných krokov k tomu, čo sa súhrnne nazýva ľudskosť. Myslel si to už Charles Darwin.
Potreba diaľkových presunov v otvorenej krajine sa totiž musela podpísať na zlepšení chôdze a behu, postoji, celkovej stavbe tela a na tepelnej regulácii, ktorá zmenšila ochlpenie.
Týkalo sa to prvých, raných zástupcov rodu Homo, ktorý sa vyvinul pred asi 2,3 milióna rokov a definitívne anatomicky vyformoval pred asi dvoma miliónmi rokov, napokon do podoby človeka vzpriameného, druhu Homo erectus.
Jedna vec sú však teoretické predpoklady, druhá vecné dôkazy. Najstaršie známe dôkazy tejto adaptácie teraz v podobe kamenných nástrojov objavili americkí paleoantropológovia.
Skúmali nálezisko Kanjera South v západnej Keni. Vyskytujú sa tam kamenné nástroje tzv. olduvajskej kultúry, vôbec prvej v časovom slede.
Nové objavy boli podľa pôdy a sprievodných zvieracích kostí v nálezových vrstvách datované do doby pred približne dvoma miliónmi rokov. Dosiaľ najstaršie známe olduvajské nástroje sa našli v etiópskej Gone - majú 2,6 milióna rokov -, ale nesúviseli s trávnatou krajinou.
Vedci v Kanjere South získali ďalšie z dosiaľ prekvapivo malého počtu priamych dôkazov existencie savany v predmetnom období. Prekvapivo preto, že klimatické zmeny pred tromi až dvoma miliónmi rokov v Afrike museli obmedziť lesy a rozšíriť savany.
Považuje sa to za jeden z hlavných faktorov životného prostredia, ktoré prispeli k vzniku ľudského rodu Homo, podľa všetkého evolúciou z niektorého druhu australopitekov.
Australopitekovia sa už síce väčšinu času pohybovali po dvoch končatinách, ale stále obývali skôr plochy s hojnejším výskytom stromov, boli nižší a menej hmotní a mali menšie mozgy.
Výskumy v Kanjere South preukázali, že praľudia na dlhodobej báze lovili mnohé druhy zvierat, ktoré obývajú savany. A že kamennú surovinu na zhotovovanie nástrojov si prinášali z až prekvapujúco veľkých vzdialeností.
Nálezy z Kanjery South významne dopĺňajú celkový obraz, podľa ktorého v dobe pred približne dvoma miliónmi rokov príslušníci rodu Homo obývali vo východnej Afrike pestrú paletu prostredí od otvorenej trávnatej krajiny cez sčasti zalesnenú, až po suchý prales. Vedci dosiaľ k tomuto záveru dospievali prevažne na základe nepriamych dôkazov. Tie kanjerské rozmnožili základňu priamych.
Thomas Plummer a jeho kolegovia zdôraznili, že príslušníci rodu Homo boli vo výbere životného prostredia pružnejší ako australopitekovia. Tým sa aj častejšie a ľahšie dostávali k hojným a rôznorodým zdrojom, čo nepochybne podnietilo ich ďalšiu evolúciu.
zdroje:
Public Library of Science ONE z 21.10. 2009
Komuniké Public Library of Science z 20.10. 2009
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) dem
