Belfast/Brisbane 8. apríla (TASR) - Britsko-austrálsky tím vedcov našiel nové dôkazy podporujúce teóriu, že prví ľudia osídli Austráliu už oveľa skôr, ako sme si doteraz mysleli.
Archeológovia pod vedením Chrisa Turneyho z Queen's University v Belfaste našli v 45.000 rokov starých vrstvách usadenín Lynchovho kráterového jazera na severe štátu Queensland stopy po častých lesných požiaroch a ustupovaní dažďového lesa.
Podľa vedcov je to jednoznačná indícia pre prítomnosť človeka, pretože nič nepodporuje iné príčiny, napríklad prudkú zmenu podnebia, uviedol Journal of Quaternary Science.
Predchádzajúce analýzy usadenín z iných regiónov prinášali rovnaký výsledok, a síce že perióda rozsiahlych lesných požiarov nastala najskôr pred 38.000 rokmi. To sa zhoduje s migračnými teóriami a kostrovými nálezmi, ktoré datovali počiatky osídľovania Austrálie človekom do obdobia pred asi 40.000 rokmi.
Podľa Turneyho sa už pred 55.000-45.000 rokmi odohrávala prinajmenšom na území súčasného Queenslandu ekologická katastrofa väčšieho rozsahu, v rámci ktorej opakovane zúrili veľké požiare, vyhynuli mnohé druhy cicavcov a kedysi tropická džungľa sa premenila na step.
Takéto udalosti sa odohrávali vždy v regiónoch, kde sa človek usadzoval v prisťahovaleckej vlne z Afriky. Pretože človek bol na vrchole potravinového reťazca, čoskoro po sebe zanechal spúšť.
Turneyho teória si určite nájde svojich kritikov, ale existujú aj iné, oveľa hmatateľnejšie dôkazy skoršieho osídlenia austrálskeho kontinentu.
Tak napríklad iba vlani našli vedci z Australian National University humanoidné kostry vo vyschnutom jazere Mungo v štáte Nový Južný Wales, z ktorých aspoň jedna má 56.000-68.000 rokov. Metóda datovania pomocou DNA je síce sporná, ale na mieste nálezu sa našlo aj veľa okra, ktorý sa používal na rituálne farbenie kože a šiat. Tento oker sa dal datovať presne a tiež svedčí o skoršom osídlení Austrálie prekvapujúco rozvinutými predkami človeka.
