BRATISLAVA. Každá choroba, každé očkovanie. Záznamy, ktoré v starých kartotékach strážia obvodní lekári, budú do roku 2013 aj elektronické. Unikátny zdroj dôležitých údajov pre pacientov a lekárov, ale aj priestor na zneužitie. Počítačoví odborníci už teraz hovoria, že systém vyskúšajú aj hackeri. Aby preverili jeho bezpečnosť.
Podoba elektronickej zdravotnej karty je zatiaľ v pripomienkovom konaní, ministerstvo zdravotníctva preto nechce hovoriť o technických detailoch. Experti však už teraz upozorňujú na riziká.
Tajomstvá na jednom miesteČo prinesie kartamožnosť nahliadnuť do karty kedykoľvek;všetky zdravotné informácie na jednom mieste;s lekárom bude možné komunikovať aj elektronicky;prehľad o krokoch lekára aj o nákladoch a liekoch;
Zdroj: MZ SR
„Najbezpečnejší systém je taký, ktorý je verejne známy a napriek tomu sa nedá zneužiť," hovorí počítačový expert Pavol Lupták. Návrh e-karty má podľa neho niekoľko otáznikov.
Údaje majú byť napríklad podľa návrhu „ukladané u národného operátora eHealthu". Nie je jasné, či pôjde o centrálnu celoslovenskú databázu, alebo budú uložené jednotlivo v ordináciách. Hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková tvrdí, že ide o súčasť know-how, ktoré vraj ešte nie je vytvorené.
Ak by niekto dokázal preniknúť do centrálneho systému, mohol by sa podľa Luptáka dostať k všetkým registrovaným pacientom. Bezpečnejšie by podľa neho bolo nechať databázy oddelené. Pacient by potom musel svoje osobné dáta nosiť k lekárovi, napríklad na šifrovanom USB kľúči.
USB kľúč je možné zabezpečiť proti zneužitiu silným šifrovaním a elektronickým podpisom. Na prístup k elektronickej karte má slúžiť osobný prístupový kód. Lupták odporúča formu dlhých heslových fráz.
Za najlepší model považuje ľahko zapamätateľnú vetu, ktorá zjavne s pacientom nesúvisí, napríklad 'Vonku je pekný deň'. „Heslo je vtedy silné, keď ho užívateľ nemá nikde uložené a je dostatočne dlhé," hovorí expert.
Elektronicky aj pre staršíchMartin Drobný z časopisu PC Revue hovorí, že údaje môžu byť v bezpečí aj vďaka viacerým stupňom ochrany, napríklad cez GRID kartu, overovanie cez SMS či biometrické systémy využívajúce napríklad odtlačok prstov či snímku sietnice oka. Drobný však varuje, že čím je stupeň ochrany zložitejší, tým ťažšie sa v ňom ľudia orientujú.
Na to by sa podľa experta malo pamätať najmä pri starších ľuďoch, pre ktorých sa môže stať elektronická karta nedostupnou. Výzvou tak podľa expertov bude vytvoriť systém, ktorý bude „čitateľný" pre všetkých.
