ST. ANDREWS. Vedci v zaranžovanej situácii pozorovali rozdielne spôsoby, akými skupiny divých šimpanzov nástrojmi získavali med. Možno to považovať za špecifické kultúrne prejavy našich najbližších príbuzných v ríši živočíchov.
V časopise Current Biology to oznámil britsko-americký tím primatológov. Viedli ho Klaus Zuberbühler z univerzity v St. Andrews a Richard Wrangham z Harvardovej univerzity, prvým autorom článku bol Zuberbühlerov kolega Thibaud Gruber.
Klaus Zuberbühler s kolegami skúma šimpanzy pri ugandskom Masindi okolo Budongskej ochranárskej výskumnej stanice, kým Richard Wrangham s kolegami okolo blízkeho Fort Portalu v rámci Kibalského šimpanzieho projektu.
Šimpanzy z týchto susediacich pralesných úsekov rozdielnym spôsobom vyriešili problém, ako sa dostať k medu vo zvalenom strome: kibalské zo skupiny Kanyawara paličkami, budongské zo skupiny Sonso špongiami z lístia, ktoré požujú a ako mäkký klin vopchajú do dutiny, aby nasiakli medom.
V Kibalskom pralese ukázalo 15 rokov pozorovaní, že tamojšie šimpanzy bežne používajú paličky ako nástroje na rôzne účely. V Budongskom to nerobia nikdy. Obidve skupiny však špongiami z lístia získavajú vodu z dier v stromoch.
Súbory správaní špecifické pre jednotlivé skupiny šimpanzov, ktoré si zvieratá osvojujú sociálne, najčastejšie napodobňovaním matky mláďaťom, primatológovia už dávnejšie nazvali "kultúra". Stále je to však kontroverzný pojem.
Také správanie sa ostro líši od učenia sa metódou pokusov a omylov, alebo od vrodeného správania, ukotveného v génoch, ktoré nevyžaduje učiť sa.
Napriek tomu sa pri prejavoch šimpanzej "kultúry" stále poukazuje na možné vplyvy rozdielnych životných prostredí skupín a genetických rozdielov. Vedci sa preto rozhodli, že kibalským i budongským šimpanzom prichystajú úlohu, s akou sa ešte nestretli: dostať z úzkej diery vyvŕtanej do spadnutého kmeňa med.
Kibalské i budongské šimpanzy učenlivé patria do toho istého poddruhu, takže ich genetické rozdiely sú minimálne. Dostali tiež rovnakú úlohu, čo vylučuje ekologické rozdiely.
Kibalské prišli na to, že med z vyvŕtanej diery dostanú svojím bežným nástrojom na takú úlohu občas ním "ťažia" med lesných včiel z prirodzených dutín. Teraz si spontánne upravovali paličky, aby sa hodili na "ťažbu" z úzkej vyvŕtanej diery.
Budongské zasa objavili, že ich tradičná špongia z lístia funguje aj pri mede.
Vedci v zaranžovanej situácii pozorovali rozdielne spôsoby, akými skupiny divých šimpanzov nástrojmi získavali med. Možno to považovať za špecifické kultúrne prejavy našich najbližších príbuzných v ríši živočíchov. Na snímke kibalský šimpanz si pochutnáva na mede z paličky, ktorú vopchal do úzkej diery vyvŕtanej v spadnutom strome.
FOTO - TASR
"Najpravdepodobnejším vysvetlením tohto rozdielneho používania nástrojov je, že šimpanzy sa pri pokuse vyriešiť novú úlohu uchýlili ku skorším kultúrnym znalostiam. Inak povedané, kultúra im pomohla vyriešiť nový problém," povedal Klaus Zuberbühler. Zdôraznil, že členov tímu prekvapilo, ako rýchlo zvieratá dospeli ku skupinovo špecifickým riešeniam a dodal: "Kultúrne rozdiely musia byť hlboko zakorenené v ich mysliach."
Pri šimpanzoch v zajatí sa už v minulosti podarilo preukázať sociálny prenos správania i to, že sa dokážu sociálne naučiť prakticky všetko, čo je v ich možnostiach. Otázne však bolo, v akej miere to platí aj pre divé šimpanzy. Teraz to vyzerá, že vo veľkej miere.
Hlavné zdroje: Current Biology online z 22. októbra 2009 (článok je zaradený do čísla, ktoré vyjde 17. novembra 2009); Komuniké Cell Press z 22. októbra 2009.
