Považujete nadanie a usilovnosť za cestu k úspechu? Máte pravdu. Rovnako dôležité je však narodiť sa na správnom mieste v správnom čase.
BRATISLAVA. Existuje mnoho pravdivých príbehov o tom, ako sa výnimoční jedinci vypracovali na vrchol.
Bill Gates, zakladateľ Microsoftu, bol mimoriadne nadaný, usilovný a vynachádzavý programátor. Spĺňal teda hlavné kritériá na úspech. No takých ľudí bolo v čase, keď začínal, viac.
Najdôležitejší dátum
Najdôležitejším dátumom v histórii počítačov bol rok 1975. Vtedy sa zjavil prvý malý, lacný a výkonný osobný počítač Altair 8800.
Úspešní programátori, narodení v období pred rokom 1953, ktorí už stihli spojiť svoje životy s kolosom IBM, však už vtedy nemali dôvod meniť životnú stratégiu. Ak by sa Gates narodil skôr, možno by skončil medzi nimi.
Ideálny nebol ani príliš nízky vek. Ak ste sa chceli stať Billom Gatesom, bolo treba mať za sebou bohaté skúsenosti v programovaní a pred sebou hmlistú budúcnosť počítačov. A narodiť sa najlepšie okolo roku 1955 (Bill Gates má v rodnom liste dátum 28. októbra 1955).
Paul Allen, druhý muž Microsoftu, sa narodil 21. januára 1953, Steve Ballmer, tretí (a v súčasnosti prvý) muž Microsoftu 26. marca 1956.
Zabudnúť by sme nemali ani na Steva Jobsa, spoluzakladateľa firmy Apple. Dátum jeho narodenia – 24. február 1955. Ani na Erica Schmidta (27. apríl 1955), ktorý riadil Novell, jednu z kľúčových spoločností v kalifornskom Kremíkovom údolí (v roku 2001 sa stal generálnym riaditeľom Googlu).
Január, február, marec
Gates a spol. sú iba jedným príkladom toho, aké dôležité je správne sa narodiť. Malcolm Gladwell, autor knihy Mimo řadu (Dokořán, Praha 2009) má poruke ďalší, ešte lepší.
V elitných tímoch NHL platí železné pravidlo: 40 percent hráčov sa narodilo medzi januárom a marcom, 30 percent medzi aprílom a júnom, 20 percent medzi júlom a septembrom, 10 percent v posledných troch mesiacoch roka.
Ide o podstatne väčšiu skupinu ľudí, ako boli protagonisti počítačovej revolúcie. V ich prípade ani nerozhoduje, kde sa narodili, nerozhoduje dokonca ani rok. Dôležitý je iba mesiac. Touto skupinou sú športovci.
Gladwell si všimol, že medzi špičkovými hokejistami či futbalistami je veľa narodených v prvých troch mesiacoch roku.
Napríklad v elitných tímoch NHL platí železné pravidlo: 40 percent hráčov sa narodilo medzi januárom a marcom, 30 percent medzi aprílom a júnom, 20 percent medzi júlom a septembrom, 10 percent v posledných troch mesiacoch roka.
Môžeme poslúžiť dátumami z našich zdrojov: Dominik Hašek sa narodil 29. januára 1965, Jaromír Jágr 15. februára 1972, Jozef Golonka 6. januára 1938, Peter Bondra 7. februára 1968.
Vysvetlenie nie je zložité. Športovca narodeného začiatkom roka pri štarte kariéry zaradia do jedného ročníka s tými, ktorí sa narodili na konci.
Vo veku desať rokov je náskok niekoľkých mesiacov citeľný, a výhoda skôr narodených spočíva často iba v tom, že nie sú lepší, ale iba starší. Keď sa začnú oddeľovať „talentovaní od netalentovaných“, výberom v skutočnosti ľahšie prechádzajú tí starší. Naozaj lepší začínajú byť, až keď majú za sebou roky tréningu, ktorý opäť velí viac a tvrdšie pracovať s tými lepšími.
Je to tak trochu uzatvorený kruh. Ukazuje, aké zložité je správne oceniť možnosť vývoja talentu a dokladá, že usilovná práca ešte nemusí priniesť úspech, ak chýba príležitosť.
Samozrejme, nijako to neznižuje umenie Jágra, Hašeka, Bondru či Golonku. Ide však minimálne o to, že pri inom pohľade na vývoj talentov by sme mohli mať ďalších Jágrov a Golonkov.
Nemýľme si nadanie s vekom
Naša predstava, že na vrchol sa prepracujú iba tí najlepší, je trochu zjednodušená. Neplatí to iba v športe, ale aj v školstve.
Kde je hranica medzi nadanými a priemernými? V najnižších triedach to môže byť iba otázka veku. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ
BRATISLAVA. Ekonómky Kelly Bedardová a Elizabeth Dhueyová analyzovali výsledky porovnávacích medzinárodných testov. Zistili, že vo štvrtej triede sú v priemere staršie deti o štyri až dvanásť percentilových bodov lepšie ako mladšie.
Gladwell píše, že ak zoberiete dvoch intelektuálne rovnocenných štvrtákov narodených na opačných koncoch zápisového termínu, starší napíše test na 80 percentilových bodov, zatiaľ čo mladší na 68. To už je v dnešnom systéme rozdiel medzi oficiálne talentovaným a netalentovaným dieťaťom.
„Je to ako v športe,“ cituje Dhueyovú. „Deti škatuľkujeme podľa schopností už v skorom veku. Máme matematické triedy pre pokročilých, máme hodiny čítania pre pokročilých.
A tak je pri malých deťoch najmä v nižších ročníkoch bežné, že učitelia si mýlia nadanie s vekom. Preto zaraďujú starších žiakov do tried pre pokročilých, kde sa toho naučia viac, a tí sú práve preto v budúcom roku lepší a ďalší rok ešte lepší.“
Podobné rozdiely ukázala aj analýza štvorročných univerzitných programov amerických vysokých škôl, kde je o 11,6 percenta menej relatívne najmladších študentov.
Vekový rozdiel sa časom nerozplynie, ale pretrváva. U mnohých študentov táto formálne stanovená hranica rozhoduje o tom, či sa dostanú na vysokú školu, alebo nie. Pritom je to pre nich vstupenka medzi príslušníkov strednej triedy.
„Je to absurdné,“ sťažuje sa Dhueyová. „Naše náhodne stanovené termíny pre zaraďovanie do ročníkov majú závažné dlhodobé dôsledky, no nikoho ako keby to nezaujímalo.
(ač)
