SME

Mesto na morskom dne? Má päťtisíc rokov

Archeológovia našli v zaplavenom meste Pavlopetri pri južnom pobreží Peloponézu keramiku, ktorá predlžuje jeho históriu.

Archeológovia našli v zaplavenom meste Pavlopetri pri južnom pobreží Peloponézu keramiku, ktorá predlžuje jeho históriu o 1200 rokov – na päť tisícročí. Pavlopetri sa tým stáva najstarším známym ľudským sídlom, ktoré sa napokon ocitlo na morskom dne. PavlArcheológovia našli v zaplavenom meste Pavlopetri pri južnom pobreží Peloponézu keramiku, ktorá predlžuje jeho históriu o 1200 rokov – na päť tisícročí. Pavlopetri sa tým stáva najstarším známym ľudským sídlom, ktoré sa napokon ocitlo na morskom dne. Pavl (Zdroj: TASR / Jon Henderson)

PAVLOPETRIi. Archeológovia našli v zaplavenom meste Pavlopetri pri južnom pobreží Peloponézu keramiku, ktorá predlžuje jeho históriu o 1200 rokov na päť tisícročí. Pavlopetri sa tým stáva najstarším známym ľudským sídlom, ktoré sa napokon ocitlo na morskom dne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pavlopetri objavil v roku 1967 britský morský geológ a archeológ Nicholas Flemming zo Southamptonskej univerzity. O rok neskôr ho preskúmal s odborníkmi z Cambridgeskej univerzity (obe inštitúcie z Veľkej Británie), ako vôbec prvé mesto zaplavené morom.

SkryťVypnúť reklamu

Spoločný výskum

Zmapovali v ňom budovy, dvory, ulice, dve komorové hrobky a desiatky iných hrobov. No napriek očividnému významu tohto náleziska sa na ňom ďalej nepracovalo. Až doteraz.

Grécke ministerstvo kultúry tohto roku zahájilo v spolupráci s Nottinghamskou univerzitou (cez Britskú archeologickú školu v Aténach) v Pavlopetri päťročný výskumný projekt podmorskej archeológie. Už prvá sezóna priniesla pozoruhodné výsledky.

Tím viedli Elias Spondylis za grécku stranu a Jon Henderson za britskú. Počas práve uplynulého leta vytvorili digitálnu mapu mesta. Vedci ho tradične zaraďovali do obdobia mykénskej kultúry, existujúcej v egejskej oblasti zhruba v rokoch 1600 až 1000 p. n. l.

Nová mapa odhalila dosiaľ neznáme budovy na celkovej ploche vyše 9000 metrov štvorcových. Ako najpodstatnejšie sa však javia nálezy keramiky, podľa ktorých bolo Pavlopetri obývané už najmenej v roku 2800 p. n. l. a pretrvalo do roku 1100 p. n. l.

SkryťVypnúť reklamu

Mesto teda vzniklo dávno pred mykénskou kultúrou. Bolo dôležitým prístavom, ktorého obyvatelia koordinovali miestny, regionálny a diaľkový obchod.

Ako fungoval námorný obchod?

Nové objavy zahŕňajú aj tzv. megaron zo skorej bronzovej doby veľkú sálu s pravouhlým pôdorysom. A stavbu, ktorá vyzerá ako pilierová krypta, vôbec prvá objavená v oblasti hlavnej gréckej pevniny. Okrem toho ďalšie kamenné i zemné hroby.

"Toto nálezisko je unikátne, lebo máme takmer úplný plán mesta, hlavné ulice a obytné budovy, dvory, hrobky vytesané do skaly a na morskom dne vidno aj budovy, ktoré zjavne slúžili náboženským potrebám. Keďže išlo o prístavné sídlo, archeologický materiál nám odhalí podrobnosti námorného obchodu bronzovej doby," povedal Jon Henderson.

SkryťVypnúť reklamu

O prácu archeológov sa intenzívne zaujímajú miestni Lakónčania, ktorí v sprístupnení po výskume zakonzervovaného náleziska vidia možnosti rozvoja kultúry a turistiky pre ich región. K tímu sa pripojil aj objaviteľ zaplaveného Pavlopetri Nicholas Flemming.

Hlavný zdroj: Komuniké The University of Nottingham z 16. októbra 2009, pre TASR Zdeněk Urban

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu