ťažou Anasoft Litera.
Hoci je MICHAL HRABOVEC nominovaný za najlepšieho manažéra tohto roka, sám sa cíti byť skôr stratégom ako manažérom. V každom prípade stojí na čele úspešnej firmy, ktorá sa roky venuje filantropii.
Čo znamená Anasoft?
Anasoft pred osemnástimi rokmi zakladalo šesť bývalých študentov elektrofakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Názov vznikol od dievčenského mena Anna, akurát jedno „n“ tam bolo navyše.
Bola medzi vami nejaká Anna?
Nie, nijaká Anna neexistuje. Myslím, že jeden z nás začal menovať ženské mená podľa abecedy a hneď prvé sa nám páčilo.
Čí to bol nápad založiť Anasoft?
Po revolúcii sme s priateľmi zo školy videli možnosti, ktoré otvorený trh prináša. Vtedy eseročky neboli veľmi bežné, začali sme teda podnikať ako živnostníci. Mali sme iba spoločný názov. Bolo nás päť a volali sme sa Topas – ako ten diamant. Táto skratka mala svoj význam: Tvorivá odborná poradenská asociácia pre softvér. Po vyše roku fungovania sme si povedali, že je čas urobiť z toho firmu. A v roku 1991 sme založili Anasoft.
Nepokúšali ste sa najprv zamestnať v nejakej firme a načerpať skúsenosti?
Nie. Nikdy som nebol zamestnancom. Bolo také obdobie, obdobie veľmi prudkého pohybu v spoločnosti. Ani s odstupom času si nemyslím, že by vtedy bolo kde načerpať skúsenosti. Svet informačných technológií bol úplne iný. Predstavte si, že niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov Anasoft sídlil v Mlynskej doline, v budovách internátov, alebo vedľa v budove Ústavu školských informácií a prognóz a mal viac počítačov ako fakulta. Dnes to už tak nie je, dnes sú fakulty naozaj vybavené aj po technickej stránke veľmi dobre. Aj keď, otázka je, či sú ich absolventi pripravení pre prax.
Michal Hrabovec odovzdáva šek výkonnej riaditeľke Nadácie pre deti Slovenska
Lucii Štasselovej. Anasoft tak podporil ďalší z užitočných
projektov - nadačný fond Myšlienka
Je ťažké vyvinúť nový softvér?
Ťažké je to, čo stojí pred vývojom softvéru. Treba presne definovať, čo má robiť. Už som sa stretol s klientmi, ktorí pri otázke, čo má softvér robiť, povedali, že všetko. Pri takejto definícii sa softvér ani nedá vyvinúť. Zisťovanie toho, čo klient potrebuje, prebieha v dialógu klienta s našimi analytikmi. Musia načrtnúť, čo softvér nakoniec bude robiť z hľadiska procesov aj z hľadiska jeho výzoru a z hľadiska toho, ako ho budú používať ľudia. Lebo to je tiež nezanedbateľné - ako si užívatelia zvyknú na používanie softvéru.
Dokonca, a to je pri informačných technológiách na prvý pohľad akoby ich negatívum, dosť často sa môže stať, že nový softvér pripraví o prácu ľudí, ktorí už nebudú potrební. Samozrejme, aj na to existujú lieky. Treba to vedieť dostatočne dopredu a ľuďom, ktorí tam budú navyše, začať hľadať nové uplatnenie alebo ich zavčasu preškoliť. Nie až vtedy, keď sa systém zavedie a ukáže sa, že polovica ľudí je v podniku navyše.
Napríklad?
Robili sme softvér pre Slovenskú poštu, systém na výpočet SIPO lístkov. Ľudí už preškolili, fungujú na iných pozíciách a aj SIPO funguje oveľa lepšie ako predtým.
Nie je u nás IT firiem veľa?
Je ich veľa. Sme jedna z desiatich najväčších softvérových firiem u nás. Niektoré firmy zanikajú, iné vznikajú. Máme obrovskú výhodu v rozmanitosti našej práce a množstve skúseností. Ani jeden klient nám nerobí v priebehu roka viac ako pätnásť percent tržieb. Je mnoho IT firiem, ktoré fungujú s niekoľkými klientmi a každé zakolísanie niektorého z nich im spôsobuje obrovské problémy.
Michal Hrabovec a výkonný riaditžeľ Anasoftu Stanislav Čekovský
odovzdávajú cenu za literatúru Anasoft Litera 2007 víťazovi Marekovi Vadasovi
Dnes hospodárite so ziskom, ale ešte v roku 1999 ste boli v strate.
Firma je ako živý organizmus. V deväťdesiatych rokoch, keď ešte len vznikali IT firmy, na trhu ich bolo málo a ponúkali všetko. Portfólio ich služieb bolo veľmi široké. Napĺňaním trhu sa to muselo meniť, profilácia firiem je čoraz dôležitejšia. Anasoft ešte v začiatkoch robil aj počítačové siete, čo sa strategicky nedalo ďalej udržať.
Museli sme sa rozhodnúť, či sa sústredíme len na softvér, tak ako sme vždy chceli, a teda podružné činnosti zavrieme. A zavretie časti firmy, ktorá je svojou veľkosťou a tržbami vcelku relevantná pre celok, je bolestné a môže spôsobiť krátkodobú stratu. Ide o riskantný krok manažérov. Musia vedieť odhadnúť riziko, ktoré spôsobí firme dočasnú stratu, ale v ďalšom roku to už bude lepšie. Ak to neurobia, bude to firmu dlhodobo ťahať ku dnu.
Takže je to zásluha vašich manažérskych schopností, že sa dnes firme darí?
Ak myslíte mojich osobne, tak to nesúhlasím. Ak by ste povedali „vašich“ v zmysle tímovom, to áno. Drastické a kľúčové rozhodnutia robíme v Anasofte vždy v tíme. Náš tím je naozaj veľmi dobrý manažér, ja hrám len jednu z rolí.
Nie je to zbytočná skromnosť? Veď ste nominovaný na manažéra roku 2009.
Snažil som sa ohradiť proti tejto nominácii, lebo sa necítim ako manažér, skôr mám na starosti stratégiu. No prišla mi odpoveď, že asi by mali premenovať tú cenu – lebo oni skôr hľadajú stratégov ako výkonných manažérov.
Prezident Anasoftu Michal Hrabovec a výkonný riaditeľ spoločnosti
Stanislav Čekovský na ANAbále, spoločenskom stretnutí so zákazníkmi
Vaša firma sa pokúšala presadiť aj na americkom trhu, ale vraj neuspela. Dá sa vôbec preraziť vo svetovej konkurencii?
Ale dá, pravdaže. Čo sa amerického trhu týka, mali sme zo začiatku niekoľko veľmi úspešných projektov, ktoré boli postavené na takzvanom outsourcingu vývoja. Chceli sme využiť to, že naša pracovná sila, teda naši ľudia, sú veľmi vzdelaní, múdri, šikovní a lacní. To sa darilo niekoľko rokov. Potom však prišli do Ameriky indické spoločnosti, ktorým sme naozaj nemohli konkurovať cenovo. Čo však neznamená, že sa k tomu nevraciame iným spôsobom, medzitým sme vyvinuli niekoľko produktov, ktoré, zdá sa, môžu mať šancu na americkom trhu. Už máme za sebou prvé úspechy. Je to neustále hľadanie.
Vedeli by ste definovať dobrého manažéra?
Pre mňa je dobrý manažér ten, ktorý vie najlepšie robiť s ľuďmi. Vie vystihnúť ich potreby, vie napasovať odmeňovanie na ich vnútorné ciele alebo vie v nich vzbudiť vnútornú vôľu ísť za spoločným cieľom.
Tento rok sa stal IT firmou roka Anasoft. Je to pre vás povzbudením do ďalšej práce?
Je to v prvom rade ocenenie doterajšej práce a snažím sa si to veľmi nepripúšťať, lebo by som si azda mohol myslieť, že už to robím tak dobre, že už sa to len ťažko bude dať robiť lepšie. Ale stále verím, že sa to dá robiť lepšie. Z hľadiska filantropického sme už veľmi známi, cenu Via Bona sme dostali dvakrát za sebou, takže sme v ďalších bojoch diskvalifikovaní, hoci filantropiu robíme naďalej veľmi intenzívne.
Ajťáci, ako vás zvyknú ľudia nazývať, majú imidž suchopárnych ľudí. Ste naozaj takí?
V prípade našej firmy to vôbec neplatí. Veľkou časťou našej práce je totiž tvorba softvéru a ľudia, čo ho tvoria, musia rozumieť segmentu, v ktorom sa pohybujú, nielen počítačom.
So zamestnancami Anasoftu na teambuildingu. Prezident Michal Hrabovec
je nenápadný muž v zadnom rade, tretí zľava
Meno vašej firmy sa už štyri roky spája s našou najprestížnejšou literárnou cenou Anasoft Litera, pri ktorej porota spomedzi desiatich finalistov oceňuje najlepšiu prozaickú knihu roka. Prečo ste sa rozhodli podporiť práve literatúru?
Pretože to nikto nerobil. S ľuďmi, ktorí sa pohybovali okolo občianskeho združenia Ars Litera, sme si sadli na kávu a rozmýšľali, čo dobré nové založiť. To je taká naša všeobecná črta, že sa vždy snažíme najprv pozrieť na vec novými očami a nájsť, či tam nie je priestor urobiť niečo poriadne. Nielen priskočiť k existujúcej myšlienke, ktorú niekto má a byť tam ďalším z „x“ partnerov. Ukázalo sa, že na Slovensku nie je nijaká silná cena pre pôvodnú slovenskú prozaickú tvorbu, tak sme sa na to dali a po rokoch to v nijakom prípade neľutujeme. Naopak, sme radi, že cena má každý rok silnejší ohlas. A mám informácie, že to naozaj prebúdza knižný trh.
Vy čítate knihy?
Trochu čítam, väčšinou knihy finalistov Anasoft Litery. Každý rok sa mi podarí prečítať z nich asi polovicu, najmä na dovolenkách. Myslím si, že to stojí za to. Zahraničné knihy môžu byť tiež veľmi kvalitné, ale predsa len, v knihách domácich autorov sa vždy dá nájsť spojitosť s vlastným životom, ak je dej zasadený na Slovensko. Mám rád detektívny žáner, z neho som prečítal dosť, aj zo svetových bestsellerov. Ale v poslednom čase ma naozaj viac chytajú knihy z nášho prostredia.
Nebyť tejto súťaže, dostali by ste sa k toľkým knihám slovenských autorov?
Asi nie. Určite nie.
Michal Hrabovec a Stanislav Čekovský s vížazkou posledného
ročníka Anasoft Litery Altou Vášovou.
Porota je úplne nezávislá. Nikdy nevzniklo podozrenie, či neovplyvňujete výsledok?
Vyhlasovateľ súťaže nemá s Anasoftom nič spoločné, iba financujeme hlavnú cenu. Porotu ani nepoznáme. Priznám sa, že niekedy tŕpnem, ktorá kniha vyhrá, lebo moji priatelia alebo kolegovia mi šepkajú, že nejaká kniha sa im nepáči, že ten autor je taký alebo onaký. Keby som potom nebol stotožnený s víťazom, bolo by asi ťažké ísť do ďalších ročníkov. Ale nič také sa nedeje. Porota vždy urobila dobrý kus práce.
Podľa vás je morálnou povinnosťou úspešných firiem pomáhať kultúre alebo by to mal robiť štát?
Spájať filantropiu so slovom „povinnosť“ nie je asi správne. Je to niečo, čo chceme robiť, čo nám otvára úplne iné horizonty aj v našej práci, neuzatvára nás do nášho vlastného sveta. Kultúra nie je ani preferovaná oblasť našej filantropie. Rovnako dôležitá je starostlivosť o vzdelávanie detí, snažíme sa podporovať rôzne typy súťaží, napríklad v robotike u školákov. Generácia, ktorá teraz dospieva, sa nestratí vo svete.
Je to zadosťučinenie, keď vieme, že sme pomohli niekomu, kto skončil vo svetových súťažiach na popredných miestach. V Anasofte sa napríklad každý rok stretne skupina takzvaných prezidentov študentských spoločností. Toto podujatie organizuje Junior Achievement, nadácia, ktorú založil ešte Tomáš Baťa. Celý deň sa študentom venujeme, prejdú si celú firmu, od topmanažmentu cez ľudské zdroje, marketing až po výrobu. Diskutujeme spolu a vidia takúto firmu v reálnom chode.
Hoci my sme každý rok starší, oni sú stále rovnako mladí, šestnásť-sedemnásťroční. Môžeme si akurát tak povzdychnúť. Pri prvom ročníku som sa ich opýtal: Anasoft sme založili v roku 1991, koľko ste vtedy mali rokov? Oni povedali, že tri. Teda revolúciu si nemôžu pamätať. Ale keď kladiem tú istú otázku teraz, odpovedia mi, že ešte neboli na svete. To už začína byť pomaly deprimujúce. (Smiech.)
S bývalým prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom
a s Rastislavom Pavlíkom, spoluzakladateľom populárneho
rodičovského portálu www.babetko.sk
Spolu s Rastislavom Pavlíkom ste pred deviatimi rokmi založili najúspešnejší internetový portál pre rodičov babetko.sk. Ako vznikol tento nápad?
Je to už kultový projekt. Vznikol ako väčšina dobrých nápadov, v diskusii s priateľmi, s ľuďmi, ktorí sa poznajú, majú niečo spoločné, dôverujú si. Eva Pavlíková aj moja manželka boli vtedy na materskej. Rasťo Pavlík a ja sme sa venovali technológiám, internetu - táto kombinácia bola ideálna. Podobný portál neexistoval, takže sme boli pionieri. Dokonca „babetko“ s „e“, čo je nespisovné slovo, sa už stáva v internetovom svete bežným výrazom, hoci ho máme ako chránenú ochrannú známku. Keď som minule cestoval po Slovensku, videl som kamenný obchod s predajom kočíkov, ktorý sa volá Babetko – s „e“. Čiže už to preniká aj mimo sveta internetu.
Prečo ste tam vlastne dali „e“?
Vtedy sme si možno neuvedomovali, aká dôležitá je doména pre podnikanie a doménu babatko.sk vlastnil nejaký špekulant, ktorý ju nikdy nerozbehol. Náš projekt rastie, tak ako rastú naše deti, už je nad ním strecha s názvom rodinka.sk. Bolo totiž trochu zvláštne, keď sme písali o problémoch v škole na portáli babetko. Hoci naše deti stále považujeme za bábätká, predsa len o chvíľu nimi bude mávať puberta.
Portál babetko bol aj ocenený.
Áno, v roku 2005 dostal cenu za najlepší eHealth projekt, čo je možno trošku prekvapivé. V kategórii zdravotnícky portál sme uspeli aj preto, lebo na babetku bolo a dodnes je množstvo odborných poradní rôznych doktorov platených redakciou. Dodnes nám chodia povzbudivé maily o tom, ako sme niekomu dokázali pomôcť v ťažkých časoch.
Na babetku boli asi najdôležitejšie diskusie matiek, kde si mohli navzájom vymieňať skúsenosti.
S diskusiami je po rokoch trošku problém, je ich príliš veľa. Veď portál má vyše štvrť milióna návštev mesačne. Hľadáme však stále nové formy, ako byť ešte bližšie k matkám. Už sme napríklad vonku s mobilnou verziou, m.rodinka.sk, pripravujeme dokonca spôsob, ako diskutovať cez esemesky, aby mohli mamičky diskutovať, keď musia niekde, nedajbože, ležať v nemocnici. Alebo – dajbože - po pôrode. Niekedy tam zostávajú dlhé dni, lebo dieťatko má žltačku. Chceli sme, aby zo svojho mobilu mali s komunitou matiek kontakt.
Koľko máte detí?
Tri. Jedenásť-, deväť- a päťročné.
Ako vyzerá voľný čas prezidenta úspešnej IT firmy?
Čo je to voľný čas? (Smiech.) Tri deti sú zaberák a ak k tomu prirátame všetky pracovné povinnosti... Občas dostanem otázku, ako sa odreagujem, keď už naozaj musím. V poslednom čase som sa dal na autoslalom, čo je veľmi bezpečný šport.
Trojnásobný otec Michal Hrabovec so svojím najstarším synom Martinom
Už ste niečo vyhrali?
Skončil som tretí na Slovensku vo svojej kategórii.
Ste aj na facebooku...
Povinnosť zamestnancov IT firiem. (Smiech.)
Ale vy ste prezident. Zlučuje sa to s vaším spoločenským postavením?
Jasné. Facebook uľahčuje spojenie s mojimi priateľmi. Čo je na ňom čoraz komplikovanejšie, je to, že niektorí ľudia sa cezeň začínajú zviditeľňovať až príliš, až zaťažujúco. Má ešte jeden pozitívny efekt, odľahčuje obyčajnú mailovú schránku. Odkedy je facebook, rôzne spamy a vtipy, ktoré zvykli ľudia rozosielať, obrázky a videá, už nerozosielajú do mailboxu, dávajú ich na facebook.
Môže vzniknúť aj závislosť od facebooku?
Viem si to predstaviť. Nič netreba preháňať. Aj ja som mal momenty, keď som išiel na facebook často, pretože som tam sám niečo publikoval a chcel som vedieť spätnú väzbu okolia.
To, čo je na internete, je ľahko zneužiteľné?
Myslím si, že áno. Na druhej strane platí, že dát je tam toľko, že kým niekto vyslovene nejde cielene po niečom, tak keby aj získal tie kvantá údajov, nevie ich spracovať. Je to nad možnosti akéhokoľvek indivídua.
E-mailové schránky sú podľa vás ľahko dobytné a zraniteľné?
Mailové schránky nie. Ale platí, že všetko je vec vynaloženej energie a prostriedkov. Facebook je nový fenomén a hľadá sa. Hľadá, aká je správna miera sprístupňovania informácií. Užívatelia facebooku s ním nikdy nijakú zmluvu nepodpísali. V podstate by si mohol robiť, čo chce. A ak raz zverejní všetko, je to na ňom. Tým by si však vykopal hrob. Najmä pri službách, ktoré sú zadarmo, nemôžeme očakávať, že sa pri nich vynakladajú nesmierne prostriedky do bezpečnosti.
Koľko času trávite denne za počítačom?
Niektoré dni sa veľa stretávam s ľuďmi a stretnutia sú väčšinou bez počítača. Nemám notebook, práve preto, aby som sa vedel pri stretnutiach lepšie sústrediť. Keby som bol neustále on-line, každú chvíľu by ma vyrušil mail alebo niečo iné. Mám iné zaužívané spôsoby, ako si písať svoje myšlienky. Takisto všetky chaty mám vypnuté. Ale sú dni, keď sa konečne dostanem k svojej agende, a vtedy musím byť za počítačom aj celý deň.
Máte nejaký nesplnený životný sen?
Mám veľa drobných sníčkov, v každej oblasti – čo by som chcel s rodinou alebo v práci. Ale taký životný sen, akože dostať sa na Mont Everest, taký u mňa nad ostatnými netrčí.
