;) |
Napriek tomu, že mnohým pripadal tento nápad šialený a Eidos v poslednom čase robí síce hry kvalitné, no predávať sa veľmi nepredávajú. Ale aj motyka raz vystrelí, vybraná licencia je skvelá a ešte lepšie využitá, z benjamínkov sa stali skúsení harcovníci a ten guláš má hlavu a pätu.
Chvalabohu Rocksteady Studios nemali k dispozícii licenciu na film, rozhodli sa prerozprávať dobrodružstvo Batmana akoby od začiatku, no reálie, v ktorých sa odohráva, si vybrali vkusne z komixu. Preto je vlastne jedno, či Batmana milujete a spíte s mŕtvym netopierom pod vankúšom alebo tohto hrdinu poznáte len z počutia. Skvele napísané dialógy aj napriek pomerne jednoduchej a monotónnej zápletke dávajú dobre známemu príbehu s niektorými oživeniami potrebný šmrnc, takže sledovanie je pútavé. Prostredie, v ktorom sa dobrodružstvo odohráva, je zvolené fantasticky.
Sanatórium Arkham je miesto, v ktorom sa stretlo mnoho bývalých nepriateľov nášho netopierieho muža. Posledným úlovkom v tomto pochmúrnom, pustom a depresívnom mieste nie je nik iný ako Joker. Večne usmiata tvár sa nezmení ani po príliš jednoduchom chytení Batmanom, pretože ako sa po úvodnej sekvencii ukáže, všetko to bolo narafičené a Joker sa v Arkhame ocitnúť chcel. Sprvoti to vyzerá tak, že súboj medzi Batmanom a Jokerom je tým hlavným dôvodom, prečo ku konfrontácii vo vnútri sanatória dôjde, no pravda sa ukáže byť ukrytá niekde úplne inde a z hlavnej cesty sa stane vedľajšia odbočka.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
To, čo robí z tohto akčného gulášu tú pravú zábavu, je dávkovanie akcie v rýchlom slede. Podobný princíp sme mohli vidieť napríklad pri Uncharted 2, kde sa skákalo, strieľalo a bilo a hoci to bolo všetko lineárne, výsledný dojem bezchybnosti donútil mnohých skloniť sa pred majstrovstvom vývojárov, ktorí dokázali spraviť hrateľnosť priťahujúcu nie nárazovo, ale po celý čas hrania, kedykoľvek. Presne taký je aj nový Batman, len je vidieť, že Rocksteady Studio nie je až tak vybrúsený diamant. Arkham Asylum je totož akoby poskladaný z Lega. Každá súčiastka sama o sebe významná nie je, spoločne tvoria kompaktný celok.
Pre podobné hrdinské akcie sa využíva len na oko otvorený svet. Arkham Asylum vo svojej podstate ponúka hráčovi možnosť ísť občas trochu z chodníku, ale lineárne navrhnutá trasa je pripravená tak, aby ste sa na vedľajšie chodníčky zlákať nenechali. Naskriptovanie každej ďalšej situácie možno vyvolá v niekom dojem väzenia – čo Arkham paradoxne je – no vo svojej podstate protestovať proti tomuto prikázanému smeru jazdy namietať nebude nik.
Batman totiž nie je klasický supehrdina so superschopnosťami a detinským zmyslom pre spravodlivosť. Je to boháč s arogantným vystupovaním, ktorý chráni Gotham City vďaka svojim špeciálnym gadgetom a nie nadpozemskej sile. Preto je z neho cítiť niekedy utrápený a niekedy až znechutený prístup v boji proti zlu, ktorý mu vzal rodičov (túto rozprávku poznať musíte, takže o žiaden spojler nejde) a stále je v uliciach mesta a tak ľahko z neho nezmizne.
Potom stačí už len málo, aby ste prepadli melancholickej depresii pri pohľade na Arkham. Je jedno, či zvnútra alebo zvonku. Trestanci, šialenci, otrasné podmienky, niektoré podivné pokusy na nich, surovosť. Žiadna rozkvitnutá lúka s lietajúcimi motýľmi, dekou a romantickým popíjaním vína. Tu niekto dostane po ústach a že to bude bolieť, niet pochýb. Putovanie po väzenských celách alebo lekárskych priestoroch je okorenené strachom, v miestnej záhrade sa zas budete cítiť akoby uväznený v čase a v spomienkach možno zabrúsite až k Bioshocku. Ale to je len atmosféra vyvierajúca z prostredia. To dôležité je, že sa to postavy hlavného hrdinu dokážete pomerne jednoducho prevteliť. Nie je to žiadny záchranca sveta, i keď samozrejme pomáha ľuďom v ohrození. Čelí však i svojim nočným morám, podlieha zraneniu a pri strete s nepriateľmi, ktorí disponujú strelnými zbraňami, nemá žiadnu šancu na priamu konfrontáciu.
Podľa toho je aj hrateľnosť delená medzi nasledovné akčné žánre: klasická arkáda, v ktorej bojujete vďaka svojim tvrdým pästiam a presným kopancom proti skupine nepriateľov. Stealth akcia, kde potichu a bez zbytočného spozorovania zneškodňujete ozbrojených nepriateľov a samozrejme využívate svoj batarang, špeciálne videnie na odhaľovanie cesty vpred (ventilačné šachty začnete nenávidieť) a do toho sa primieša troška detektívky napríklad pri stopovaní DNA dôležitej postavy. Nesmie chýbať boj s vybranými bossmi, ktorých zneškodníte len určitým spôsobom, hádanky založené na zručnosti.
Ono to všetko už každý nie raz videl, ale práve v prípade Arkham Asylum je všetko nádherne skombinované, neustále sa striedajú jednotlivé herné prvky. Nenápadným poháňačom je jednoduchý RPG systém: za získané skúsenosti (boj, nájdenie ukrytých alebo bonusových predmetov) si po zvýšení úrovne môžete dopriať vylepšenie niektorej zo svojich pomôcok. Nebije to do očí, no vylepšenia pomáhajú, nie sú to žiadne nadpozemské hračky a preto je precízne hranie za účelom získania čo najväčšieho počtu skúseností dostatočne motivujúce. Okrem toho nesmú chýbať ani rôzne bonusové predmety, ktoré pri vašom putovaní nachádzate. Výborným nápadom sú špeciálne nahrávky získané v samotnom sanatóriu so známejšími nepriateľmi ako Harley Quinn, Poison Ivy alebo Zsazs.
Ako akčná hra z pohľadu tretej osoby je Arkham Asylum navrhnutý perfektne. Externá kamera je vynikajúcim riešením pre pästné súboje, skvelé sa uplatní pri stealth pasážach. Bojový model využijete výhradne pri neozbrojených nepriateľoch. Aspoň spočiatku. Najprv proti vám stojí trojica, neskôr sa počet zdvojnásobí, niektorým pribudnú do rúk pálky, niektorým i elektrické obušky (takže na nich nemôžete zaútočiť priamo spredu) a podobne. Útok prevádzate jedným tlačidlom, druhé slúži ako protiútok pri ataku (ten je signalizovaný špeciálnou ikonou nad hlavou protivníka, do toho zakomponujte ešte skok, respektíve úskoky do strán, podliezanie nepriateľa. Ovládanie súbojov je jednoduché a prehľadné na klávesnici, primárne koncipovanie hry na herné konzoly však logicky uprednostňujú gamepad. Lenže konečne je ovládanie navrhnuté pomerne pohodlne i pre PC. Čo sa týka boja na diaľku, všetko záleží od vašich gadgetov, no musíte vziať do úvahy, že Batman nezabíja, on protivníka len omráči, preto nepočítajte s tým, že by ste zbierali zbrane po protivníkoch.
Vytvárané kombá sú jednoduché a skôr ako na šialené stláčanie útočenia ide o načasovanú kombináciu útoku a protiútoku. Nielenže sa na to výborne pozerá a akčný balet medzi masou svalov má správne grády, ale aj pri väčšom počte nepriateľov nestrácate prehľad, čo sa momentálne deje, kde ste prípadne spravili chybu a ako by ste mali teraz zaútočiť. Energia sa neobnovuje priebežne, ale až na konci súboju podľa počtu zneškodnených nepriateľov.
Bojová časť je príjemná pre jej jednoduchosť a príťažlivosť, no samostatne by nevydržala niesť pozornosť hráča na dlhé hodiny. A práve preto sa strieda s tichými pasážami. Ak máte proti sebe jedného nepriateľa so strelnou zbraňou a ostatní sú len obyčajní pešiaci, stačí sa pomocou gadgetu zniesť ako Spider-Man na niektorú z vyvýšených častí (kam môžete ísť, máte ošetrené symbolom, takže nemusíte hľadať a skúšať, či daná plošina je presne tá, na ktorú môžete vyliezť), namierite sa na adepta na kopanec do chrbta (férovosť ide v tomto prípade bokom, oni taktiež neútočia po jednom pripravení v zástupe). Podľa vašich schopností sa ale môžete napríklad i preniesť nad hliadku a pri kolmom zostupe dole z nej spravíte omráčeného obesenca visiaceho hlavou dole.
Je teda zrejmé, že útoky musia byť vedené rýchlo a potichu, bez zbytočného vyrušenia. Väčšinou to prebieha tak, že si vyhliadnete jednu z hliadok (v jednej miestnosti ich môže byť niekoľko, povedzme šesť), ktorá sliedi a hľadá vás. Zneškodníte jednu, musíte sa urýchlene presunúť niekam inam a nenápadne sledujete prekvapených a vyľakaných strážcov, ktorí vykrikujú, nech sa ukážete, že si vás i tak nájdu a podobné drsné hlášky, no zároveň je s ubúdajúcim počtom nepriateľov cítiť z ich prejavu vkrádajúci sa strach do hlasu. Jediné, čo treba, je zostať nevideným.
Niekedy to nie je až jednoduché: trojica ozbrojených strážcov stojí oproti sebe. Nemáte šancu po jednom skočiť, zneškodniť ho a uletieť preč. Na olovo vaše hrdinské telo nereaguje dobre a stačí len niekoľko sekúnd a Batman je mŕtvy. Práve v tomto prípade oceníte voľbu gadgetov a získané skúsenosti prestanete rozhadzovať ako sa vám zachce. Stačí napríklad získať schopnosť hádzania dvoch batarangov (neskôr ich môžete aj manuálne ovládať v lete), čím dvoch omráčite na krátky čas a zatiaľ tretieho môžete rýchlo zneškodniť a okamžite sa snažíte odísť z miesta činu. Príkladov je viacero a niekedy si situáciu spravíte obtiažnu vy sami tým, že jednoducho nepremýšľate alebo nemáte dané vybavenie. Alebo sa musíte nenápadne dostať cez stráže (a nezalarmovať ich) k terminálu, kde stojí nepriateľ, ktorý pri akomkoľvek vyrušení zhodí klietky s doktormi. To Batman nesmie dopustiť a nastupuje stealt časť.
Aby to nevyznelo tak, že tu máme typický sandbox (otvorenú hru) s mnohými spôsobmi riešenia problémov: to určite nie, Arkham Asylum je skutočne lineárna hra a vo väčšine prípadov cesta jediná – prípadne voľba medzi hlučnejšou a tichšou alternatívou – a vy musíte prísť na to, ako to vlastne tvorcovia mysleli. V tom sa ukázalo majstrovstvo Rocksteady Studio, pretože nevymýšľali krkolomné kombinácie, nepokúšali sa spraviť napredovanie čo najkomplexnejšie, ale na jednej miestnosti ukázali, čo a ako funguje, na ďalšej ste si to vyskúšali, potom sa prešlo k inému štýlu hrania a onedlho ste mali známu schému znovu na podnose, len o kúsok obtiažnejšiu, prípadne s využitím ďalšieho bonusu, ktorý ste si dovtedy mohli otvoriť. Ak ste to nestihli, nič sa nedeje, pretože inú pasáž ste si spravili jednoduchšou a na tomto mieste sa budete o kúsok viac trápiť. Hrateľnosť založená na opakovom plnení zábavných úloh funguje – ako už bolo spomenuté – vďaka rýchlej dynamike a striedaní jednotlivých pasáží.
Výraznou pomôckou je takzvaný detektívny režim. Zapnete si ho, prostredie sa akoby oblečie do hmly, zvýraznia sa hrany niektorých objektov, avšak viditeľne máte prehľad o využiteľných predmetoch (kde sa môžete zachytiť, ktoré mreže môžete vylomiť) a nepriateľoch, ktorí sú akoby snímaní röntgenom, takže ich vidíte aj za objektmi. V tomto móde stopujete dôležité osoby a keďže je Arkham temným a tmavým miestom, niekedy ho vedome nevypnete ani po dohratí stealth časti a v prehľadnejšom režime postupujete ďalej.
Tým sa plynule dostávame k technickému spracovaniu: samozrejme, že prehľadnosť v detektívnom režime ochudobňuje výslednú grafickú stránku, ktorá je automaticky slabšia. Spracovanie Arkhamu si budete užívať. Majitelia NVidia kariet majú obrovské plus: v PC verzii sú uprednostňovaní, ale len v prípade výpočtov fyzikálneho modelu, ktorý je na grafických kartách od Ati náročný na hardvér. Nemusíte sa však báť, že by ste si hru neužili naplno, ak nemáte vo svojom stroji najnovšiu GeForce: len bohatosť objektov a ich interakcia s prostredím nebude až tak prepracovaná. Lenže poznáte to, čo oko nevidí, srdce nebolí. PC verzia je o čosi bohatšia a vďaka miere ponúkaných detailov krajšia, o zásadné rozdiely však nejde.
To, čo robí grafické spracovanie oslňujúcim, je celkový výsledok, pôsobenie na hráča. Temnota a depresia nie je vyvolaná výhradne tmavými miestami. Ide o celkový dojem doplnený o neskutočne mnoho detailov, menších nápadov, bohatosť prostredia. Vždy vás niečo prekvapí, pozastavíte sa, obzriete si danú scénu. Niekedy pôjde o monumentálnosť komixového sanatória, inokedy šialenosť snových pasáží (alebo ďalší žáner k dobru), neskôr nechutnosť a možno pocítite i súcit. Skripty a lineárna cesta vpred preto nemusí byť nevyhnutne zlom, ak viete, ako máte po celý čas hrania osobu sediacu pred obrazovkou ohromovať. Samozrejme sa nájde aj zopár chybičiek krásy. Boje sú krásne, o tom niet pochýb, no niekedy je kolízia textúr až príliš viditeľná a pri animáciách sú tváre umelé, až to zabolí. Gumový ksicht Batmana je výborný a bez akejkoľvek mimiky tým získava svoje egoistické čaro, no pri iných to už trochu vadí, hlavne ak je hlasový prejav protagonistov neskutočne pohlcujúci.
Mark Hamill zvládol Jokera famózne. Či lepšie ako Nicholson alebo Ledger nebudeme z úcty k jednému i druhému hodnotiť. Ale že je to výkon nadpriemerný, na herný počin dokonca jeden z najlepších, dodať treba. Za to však môžu aj skvele napísané dialógy. Tie sú krvou, ktorá prúdi v Arkham Asylum a robí ho šialene živým. Podobne by sa dala rozoberať Harley Quinn, ktorej uvrešťaný hlas vám začne liezť na nervy a infantilnosť striedaná s morbídnosťou budete nenávidieť. Takto by sa dalo hovoriť o každej persóne, na ktorú v Arkhame natrafíte. Má podivne umelú tvár, avšak to, čo sa derie z úst, je skvelé. Hudba sa síce ozýva len sporadicky, no presne vystihuje situáciu a ponecháva si typický štýl z filmových dielov. Ako k nej pristupovať, je náročné zodpovedať: jej výsledná kvalita je vysoká, no nemá dostatok priestoru na to, aby dokázala vtiahnuť a ozýva sa len sporadicky.
Batman: Arkham Asylum patrí k tým hrám, o ktorých je dobré vedieť len to, že je proste kvalitná, je to taký zlepenec rozličných žánrov, má to skvelú atmosféru. Najlepšie je to skúsiť a sami zistíte, že vás to chytí i keby ste krvopotne prehlasovali, že na tomto predsa nič nie je. Preto nepadlo slovo o hackovaní, bonusových objektoch, ďalších zbraniach Batmana. Nepotrebujete to vedieť, bohatosť hrateľnosti musíte cítiť i bez toho. Ak sa dostanete na koniec dobrodružstva, opakovať ho okamžite nebudete, no predsa máte možnosť popasovať sa v Challange móde s výzvami. Batman má aj svoje chyby, o tom sa neoplatí pochybovať, ale vyvažuje to akoby mladíckym nadšením vývojárov, ktorí vás donútia pozrieť sa, čo je za ďalším rohom a aby ste aj túto prekážku prekonali. V tom je možno menší problém brzdiaci rozbehnutý vlak: situáciu treba často vyriešiť tak ako si to želali tvorcovia a nemáte na výber, či si vyhrniete rukávy alebo všetkých postupne omráčite alebo sa potichu dostanete k špeciálnej páke, ktorá všetkých dostane do kaše. Ale to je len taká malá boliestka na záver. Arkham má skvostnú atmosféru, to sa musí nechať a keby nebolo vynikajúci napísaných dialógov (hoc ide stále o to isté: zachráň ma, Batman dorazí k Jokerovi, ktorý mu zas unikne o kúsok ďalej a kopec vysmievania...), bol by to brak. Tenká hranica medzi skvelým titulom a ľahko zabudnuteľnou akciou je krutá. V tomto prípade však môžeme byť radi, že máme pred sebou skvelý kúsok, ktorý komixového hrdinu neponoril do žumpy.
