BRATISLAVA. Chémia nás dosť nudí, veď sú to len samé vzorce a rovnice, hovoria niektorí bratislavskí školáci. Ich konškoláci z Púchova, Košíc či z Nových Zámkov však majú inú skúsenosť.
Prečo likvidovali chemikálie?
V roku 2001 začal v Európskej únii platiť chemický zákon. K nemu postupne pribúdajú výnosy, ktoré spresňujú obmedzenia a zákazy v používaní chemikálií. V roku 2006 nadobudol platnosť výnos, ktorý sa týka chemikálií v školách. Školy musia predložiť na kontrolu zoznam držaných chemikálií a tie, ktoré nesmú používať, museli dať zlikvidovať.
„Sedíme na chémii a je nám dobre,“ hovoria študenti osemročného Gymnázia v Púchove. „Chémia nie je pre nás strašiakom, patrí v našej škole k obľúbeným,“ dôvodia ôsmaci zo Základnej školy na Ulici Gábora Bethlena v Nových Zámkoch. Podobne aj košickí gymnazisti Súkromného gymnázia na Dneperskej ulici.
Zo školských chemických laboratórií však prednedávnom museli odstrániť všetky chemikálie, ktoré sú v rozpore s novými predpismi a normami, v ktorých sme sa museli podriadiť únii.
„Máme obavu, že školy úplne prestanú s pokusmi, alebo ich obmedzia. Do školského vzdelávacieho programu sme sa snažili zaradiť aj alternatívne pokusy s prírodnými látkami, s ktorými môže prísť do kontaktu aj žiak. Niektoré chemické látky sa však nedajú nahradiť alternatívne žiadnou prírodnou látkou. Ak by vyučujúci chémie aj naďalej chceli zaradiť pokusy s takýmito chemickými látkami, museli by ich realizovať v digestore,“ hovorí Mária Siváková zo Štátneho pedagogického ústavu.
Ale tie v školách nie sú.
Na obmedzenie používania niektorých chemikálií v školách najviac doplácajú odborné školy, ktoré majú do praxe pripravovať stredné kádre pre chemický priemysel. Ich absolventi sa počas štúdia nesmú stretnúť s niektorými látkami, s ktorými budú neskôr pracovať.
Pokusy musia obmedzovaťAnton Sirota, ktorý sa 45 rokov venuje chemickým talentom, potvrdzuje, že experimentovanie výrazne prispieva k obľube predmetu.
Školy sa vdaka týmto obmedzeniam dostali do ťažkej situácie, hovorí didaktik chémie Miroslav Prokša z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave .
„Ak už mnohé látky nesmú pri experimentovaní používať žiaci, mohli by tak robiť aspoň učitelia, napríklad pri demonštračných pokusoch,“ domnieva sa Prokša.
Vzhľadom na to, že predpisy zakazujú chemikálie na škole skladovať, nemôže ich používať ani vyškolený chemik.
„Na jednej strane chceme, aby sa deti na tomto predmete oboznámili s rizikami istých látok a výrobkov, ktoré sú bežné v každodennom živote, ale na druhej strane nám to legislatíva reálne nedovolí,“ upozorňuje profesor Prokša.
„Deti si takto v drogérii úplne legálne kúpia množstvo látok a výrobkov, ale nikto im v kontrolovanom a riadenom procese neukáže ich rizikové vlastnosti a nikto im ani neukáže ako s nimi správne zaobchádzať.“
Pri obsahovej prestavbe bol zredukovaný aj obsah učiva chémie. Súčasne sa však znížil počet hodín, takže sa vlastne veľa toho nezmenilo.
„Chýba nám širší záber laboratórnych cvičení, ktoré sa študentom páčia, sú pre nich zaujímavé,“ hovorí Dáša Klímová z košického Gymnázia Šrobárova.
Veľa pokusov sa robí s „chemikáliami“ z bežného života, ako je ocot, sóda bikarbóna, glycerín, čistiace prostriedky, voda, minerálna voda, citróny, mlieko a podobne, vysvetľuje Ivana Šmelková z košického osemročného Súkromného gymnázia na Dneperskej ulici.
Iveta Drobná z Gymnázia v Púchove hovorí: „Pokusy sú drahé, materiál, chemikálie nakupujeme zapájaním sa do projektov, sponzorsky. Ak si školáci môžu vlastnoručne vyrobiť mydlá alebo sviečky, osloví ich to viac ako akákoľvek teória.“
Poézia v chémii?Ako by sa teda chémia mala učiť, aby vzbudila u žiakov záujem? Tak, aby žiaci vnímali to, že chémia v živote pomáha, jej produkty využívame dennodenne, hovoria učitelia.
„Ja ako učiteľka im chcem pomôcť nájsť 'poéziu' v chémii. Motivujem ich k tomu, aby nevideli za týmto predmetom len kopu učenia,“ povedala Šmelková.
„Väčšina z nich sa s chémiou stretne len užívateľsky, a preto sa sústredím vždy na to, aby si všetko, čo im vysvetľujem, vedeli predstaviť prakticky, tak ako to v živote vidia, ale možno nevnímajú.“
Chemikár zo Základnej školy na ulici Gábora Bethlena v Nových Zámkoch Róbert Jonáš dokázal z chémie urobiť predmet, ktorý už na škole nie je strašiakom. Ako? Jednoducho ani jedna vyučovacia hodina sa doteraz nezaobišla bez pokusov. Čo bude ďalej netuší.„Záujem detí bez pokusov neudržíme,“ povedal učiteľ Jonáš. Je rozčarovaný.
Cirhózu už simulovať nemôžu
Problém s chemikáliami môžu mať všetky školy v únii, ktoré nemajú kvalitne vybavené laboratóriá. ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA/AP
BRATISLAVA. Päťdesiatdva rokov už učí bratislavská stredoškolská učiteľka Klára Šinková, z toho rovné polstoročie na Metodovej ulici v Bratislave.
Po pravde by mala byť dávno na dôchodku, namiesto toho učí na znížený úväzok gymnazistov a popritom si plní sen z mladosti. Na univerzite tretieho veku vlani skončila trojročné štúdium farmácie, teraz sa dala na štúdium medicíny.
S chémiou pôvodne svoj život vôbec nehodlala spojiť. „Ako maturantku ma chémia neočarila natoľko, aby som mala záujem ju študovať. Túžila som po medicíne.“ Nedostala sa na ňu a tak si vybrala najpríbuznejší smer, prírodné vedy. V biológii a chémii potom našla zaľúbenie. Posledných jedenásť rokov je jej druhým vyučovacím predmetom onkologická výchova.
„Chémia nie je ľahký predmet, vyžaduje veľa logického myslenia, pochopenie vzájomných súvislostí javov. Ale na druhej strane je všade okolo nás, obklopuje nás v byte, v dopravných prostriedkoch, v medicíne, v prírode a v okolitom svete,“ hovorí Šinková. „Ak ju učiteľ pojme tak, že ju dokáže študentom vysvetliť cez prepojenie, zaujme ich.“
Ľutuje len, že hodín chémie, tak ako všetkých prírodovedných predmetov, čoraz viac ubúda. „Napríklad do laboratórií sa takí druháci či tretiaci viac-menej ani nedostanú. Niet kedy, ak má učiteľ stihnúť učivo. Preto máme na škole chemický krúžok, kde sa v laboratórnej technike žiaci zdokonaľujú.“
Po tohoročnej likvidácii zakázaných chemikálií mnohé pokusy vyradili, a nahrádzajú ich inými. „Je to škoda, bežne sme s nimi roky pracovali, nikdy sa nič nestalo. Predtým sme mohli študentom napríklad na vajcovom bielku ukázať, ako reagujú ťažké kovy, ako sa nimi zrážajú bielkoviny, čo bola vlastne simulácia, ako nastáva cirhóza pečene. Aj o tom je chémia,“ hovorí profesorka.
(or)
