BRATISLAVA. Ako rastie zhubný nádor (tumor) a ako sa šíri po tele? Na odbornej konferencii v Birminghame pod záštitou Britského inštitútu výskumu rakoviny (NCRI) sa znovu hovorilo o spornej, no nádejnej myšlienke, ktorá mení predstavy o tom, ako rakovina rastie a ako sa šíri.
Ak je tento predpoklad správny, mohol by vysvetliť, prečo sa tumory dokážu tak rýchlo zväčšiť. Mohol by taktiež ukázať cestu, ako používať rakovinové lieky efektívnejšie.
Rastie naozaj ako strom?
Zvyčajná predstava, ako rastie tumor a šíri sa po tele, je takáto: začne sa formovať z jediného zhluku buniek alebo dokonca z jedinej bunky, v ktorej prestanú fungovať genetické ochranné mechanizmy. Následkom zlyhania ochrany je nekontrolované delenie buniek.
Podobne ako strom začne tumor získavať schopnosť vysielať svoje „semená“ čiže metastázy až vtedy, keď dospeje.
Ak sledujeme túto líniu, potom liečba skorých fáz rakoviny by mala zasahovať skôr mechanizmy bunkového delenia, nie tvorbu metastáz.
Možno je to skôr burina
Pred tromi rokmi ponúkli Larry Norton a Joan Massagué z Memorial Sloan-Kettering Cancer Center v New Yorku alternatívny scenár: rakovinové bunky nemusia čakať, kým nádor dospeje, ale už mladé tumory dokážu vysielať do krvného obehu svojich nasledovníkov. Uvoľňujú sa do krvi, cirkulujú po tele, a potom sa buď vracajú do tumoru, kde sa zrodili, alebo sa príležitostne niekde usadia.
Reakcia na sociálne prostredie môže meniť génovú expresiu v mnohých typoch tkanív.
Suzanne Conzenová, Chicagská univerzita
Výsledkom je na prvý pohľad jediný veľký tumor, no v skutočnosti sa skladá z viacerých malých tumorov, ktoré po návrate „domov“ rastú súčasne s prvotným zhubným útvarom podobne ako zhluky buriny.
Tento model by vysvetľoval rýchly rast agresívnych nádorov, na ktorý nemôže mať jednoduché bunkové delenie takú veľkú kapacitu.
Nový model súčasne predpokladá, že je správne už v skorých fázach rakoviny pátrať po možných metastázach.
Vracajú sa na miesto činu
Ide, samozrejme, o predbežnú, ešte málo overenú myšlienku. No jej časť, ktorá hovorí o tom, že rakovinové bunky kolujú v tele a vracajú sa tam, kde začali rásť, vyzerá teraz hodnovernejšie.
V Birminghame Norton opísal, ako zaviedli myšiam do opačných častí tela tumorové bunky v skorej fáze vývoja, označené fluorescenčným proteínom.
Z rastúcich tumorov sa uvoľňovali bunky, ktoré si vzájomne vymieňali miesta. Vedci tak ukázali, že aj mladé tumory môžu vysielať „semená“.
Mimochodom, je to v súlade s predchádzajúcimi výskumami rakoviny prsníka: v telách žien, ktoré mali iba počiatočnú fázu rakoviny, už kolovali rakovinové bunky.
Mocnou zbraňou je genetika
Možnosti liečby rakoviny podstatne rozšírili pokroky genetiky. Poznanie genetického profilu nádoru – teda ktoré gény sú v ňom umlčané a ktoré, naopak, aktívne - umožní hľadať a zasahovať jeho slabé miesta.
Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi vedci odhadovali, že prečítať jediný genóm (kompletnú dedičnú informáciu) si vyžiada desať rokov a náklady vyše tri miliardy dolárov, teraz je analýza genómu záležitosťou niekoľkých týždňov.
Existuje už technika, pomocou ktorej možno prečítať niekoľko genómov týždenne za zlomok čiastky, ktorú zhltol projekt ľudského genómu.
Ďalší pokrok dosiahli kanadskí vedci z Agentúry pre rakovinu Britskej Kolumbie.
Samuel Aparicio a jeho tím mohli prvý raz porovnať zdravé aj nádorové tkanivo z tej istej pacientky, ktorá ochorela na rakovinu prsníka znovu po deviatich rokoch.
Keď porovnali DNA zo zdravého tkaniva s genetickým profilom tumoru, zistili, že DNA z tumoru obsahuje päť mutácií.
Ešte horšie to bolo s DNA z metastáz: obsahovala až 32 mutácií, ktoré neboli v zdravom tkanive. Mnohé z mutácií, vrátane všetkých piatich v originálnom tumore, sa pred deviatimi rokmi nenašli.
Poskytlo to nové informácie, ako sa formuje tumor, a o zmenách v DNA, ktoré vedú k metastázam.
Tumor má rád samotárov
Vedci z Chicagskej univerzity ukázali, že sociálna izolácia môže meniť expresiu (nastavenie) génov, ktoré podporujú vznik rakoviny.
Štúdiu robili na myšiach, geneticky náchylných na vznik rakoviny. Pestovali ich v skupinách alebo v izolácii.
Izolované myši mali okrem väčších nádorov aj porušenú funkciu imunitného systému (konkrétne išlo o nesprávnu odpoveď stresových hormónov).
Štúdium DNA v tumorovom tkanive ukázalo zmenené metabolické dráhy génov, ktoré podporujú rast nádorov.
Štúdia podľa hlavnej autorky Suzanne Conzenovej ukazuje, že reakcia na sociálne prostredie môže meniť úroveň génovej expresie v mnohých typoch tkanív, nielen v mozgu.
Hlavné zdroje: New Scientist, The Los Angeles Times
