Nádor zrejme nie je nikdy sám

Rakovina je vytrvalým strašiakom pacientov, lekárov aj vedcov. Boj proti nej dostal v poslednom čase nové podnety. Vedci prišli s inou predstavou o tom, ako sa šíria tumory, a ďalej prenikajú do DNA nádorových buniek.

Rámček na diapozitívy? Nie, ide o DNA pripravenú na analýzu. Mapovanie genómu sa stáva účinnou zbraňou v boji proti rakovine.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)



BRATISLAVA. Ako rastie zhubný nádor (tumor) a ako sa šíri po tele? Na odbornej konferencii v Birminghame pod záštitou Britského inštitútu výskumu rakoviny (NCRI) sa znovu hovorilo o spornej, no nádejnej myšlienke, ktorá mení predstavy o tom, ako rakovina rastie a ako sa šíri.

Ak je tento predpoklad správny, mohol by vysvetliť, prečo sa tumory dokážu tak rýchlo zväčšiť. Mohol by taktiež ukázať cestu, ako používať rakovinové lieky efektívnejšie.

Rastie naozaj ako strom?

Zvyčajná predstava, ako rastie tumor a šíri sa po tele, je takáto: začne sa formovať z jediného zhluku buniek alebo dokonca z jedinej bunky, v ktorej prestanú fungovať genetické ochranné mechanizmy. Následkom zlyhania ochrany je nekontrolované delenie buniek.

Podobne ako strom začne tumor získavať schopnosť vysielať svoje „semená“ čiže metastázy až vtedy, keď dospeje.

Ak sledujeme túto líniu, potom liečba skorých fáz rakoviny by mala zasahovať skôr mechanizmy bunkového delenia, nie tvorbu metastáz.

Možno je to skôr burina

Pred tromi rokmi ponúkli Larry Norton a Joan Massagué z Memorial Sloan-Kettering Cancer Center v New Yorku alternatívny scenár: rakovinové bunky nemusia čakať, kým nádor dospeje, ale už mladé tumory dokážu vysielať do krvného obehu svojich nasledovníkov. Uvoľňujú sa do krvi, cirkulujú po tele, a potom sa buď vracajú do tumoru, kde sa zrodili, alebo sa príležitostne niekde usadia.


Reakcia na sociálne prostredie môže meniť génovú expresiu v mnohých typoch tkanív.

Suzanne Conzenová, Chicagská univerzita

Výsledkom je na prvý pohľad jediný veľký tumor, no v skutočnosti sa skladá z viacerých malých tumorov, ktoré po návrate „domov“ rastú súčasne s prvotným zhubným útvarom podobne ako zhluky buriny.

Tento model by vysvetľoval rýchly rast agresívnych nádorov, na ktorý nemôže mať jednoduché bunkové delenie takú veľkú kapacitu.

Nový model súčasne predpokladá, že je správne už v skorých fázach rakoviny pátrať po možných metastázach.

Vracajú sa na miesto činu

Ide, samozrejme, o predbežnú, ešte málo overenú myšlienku. No jej časť, ktorá hovorí o tom, že rakovinové bunky kolujú v tele a vracajú sa tam, kde začali rásť, vyzerá teraz hodnovernejšie.

V Birminghame Norton opísal, ako zaviedli myšiam do opačných častí tela tumorové bunky v skorej fáze vývoja, označené fluorescenčným proteínom.

Z rastúcich tumorov sa uvoľňovali bunky, ktoré si vzájomne vymieňali miesta. Vedci tak ukázali, že aj mladé tumory môžu vysielať „semená“.

Mimochodom, je to v súlade s predchádzajúcimi výskumami rakoviny prsníka: v telách žien, ktoré mali iba počiatočnú fázu rakoviny, už kolovali rakovinové bunky.

Mocnou zbraňou je genetika

Možnosti liečby rakoviny podstatne rozšírili pokroky genetiky. Poznanie genetického profilu nádoru – teda ktoré gény sú v ňom umlčané a ktoré, naopak, aktívne - umožní hľadať a zasahovať jeho slabé miesta.

Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi vedci odhadovali, že prečítať jediný genóm (kompletnú dedičnú informáciu) si vyžiada desať rokov a náklady vyše tri miliardy dolárov, teraz je analýza genómu záležitosťou niekoľkých týždňov.

Existuje už technika, pomocou ktorej možno prečítať niekoľko genómov týždenne za zlomok čiastky, ktorú zhltol projekt ľudského genómu.

Ďalší pokrok dosiahli kanadskí vedci z Agentúry pre rakovinu Britskej Kolumbie.

Samuel Aparicio a jeho tím mohli prvý raz porovnať zdravé aj nádorové tkanivo z tej istej pacientky, ktorá ochorela na rakovinu prsníka znovu po deviatich rokoch.

Keď porovnali DNA zo zdravého tkaniva s genetickým profilom tumoru, zistili, že DNA z tumoru obsahuje päť mutácií.

Ešte horšie to bolo s DNA z metastáz: obsahovala až 32 mutácií, ktoré neboli v zdravom tkanive. Mnohé z mutácií, vrátane všetkých piatich v originálnom tumore, sa pred deviatimi rokmi nenašli.

Poskytlo to nové informácie, ako sa formuje tumor, a o zmenách v DNA, ktoré vedú k metastázam.

Tumor má rád samotárov

Vedci z Chicagskej univerzity ukázali, že sociálna izolácia môže meniť expresiu (nastavenie) génov, ktoré podporujú vznik rakoviny.

Štúdiu robili na myšiach, geneticky náchylných na vznik rakoviny. Pestovali ich v skupinách alebo v izolácii.
Izolované myši mali okrem väčších nádorov aj porušenú funkciu imunitného systému (konkrétne išlo o nesprávnu odpoveď stresových hormónov).

Štúdium DNA v tumorovom tkanive ukázalo zmenené metabolické dráhy génov, ktoré podporujú rast nádorov.
Štúdia podľa hlavnej autorky Suzanne Conzenovej ukazuje, že reakcia na sociálne prostredie môže meniť úroveň génovej expresie v mnohých typoch tkanív, nielen v mozgu.

Hlavné zdroje: New Scientist, The Los Angeles Times

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  2. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  3. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  4. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  5. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  6. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  7. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  8. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 608
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 086
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 353
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 427
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 384
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 881
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 595
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 464
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 438
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 859

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

Neprehliadnite tiež

Dolly pred dvadsiatimi rokmi otvorila cestu pre klony. Prečo nikdy neprišli?

Klonované zvieratá sa dnes používajú na výskum, ale aj na mäso.

Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare

Tri štvrtiny zo všetkých druhov na ostrove nežije nikde inde na svete.

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop