;) |
Nie je to ani tak dávno, čo vyvolal krátky článok o next-gen hrách pomerne zaujímavú debatu. Každý si hru novej generácie predstavuje inak, no málokto sa priblížil k jednoduchej (i keď subjektívnej) charakteristike: nejde o zložité herné prvky, netreba miliardu noviniek, kašlať na to, že mesiac čo mesiac platí vyše 10 miliónov hráčov poplatky alebo že to zvládne i vaša stará mama, či hru spustíte v internetovom prehliadači. Next-gen hra by mala ponúknuť predovšetkým skvelý zážitok. Kedysi sme sa hry snažili prirovnávať k filmom. Žiadny Lynch, žiadne filozofovanie, ale predovšetkým číra, kryštalická zábava, pri ktorej sa buď zadusíte pukancami alebo vo vašom vnútri niečím pohne. Výsledný efekt sa musí dostaviť po dohraní – a ono vás to nútiť k dohraniu bude. Baviť sa pri jednoduchých prvkoch, ktoré i napriek svojej nejednej prítomnosti v iných hrách dokážu pritiahnuť, pripútať k obrazovke, takže známe a otrepané pravidlo „ešte sa pozriem, čo je za rohom a potom už skutočne pôjdem spať, pretože štyri hodiny ráno nie je najvhodnejšia doba na výskanie pred TV“ platí bez zaváhania. A musí to vyzerať... áno, musí to vyzerať ako skutočný next-gen. Ako Uncharted: Among Thieves.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Prvý Uncharted: Drake’s Fortune nám predstavilo pomerne otrepaný koncept, ale ono výborne vyzeralo a ešte lepšie sa to hralo. Kto hral, vie, že spojenie akčnej adventúry typu Tomb Raider, akčného strieľania typu Gears of War a dobrodružnej povahy typu Indiana Jones, dopadlo na výbornú. Hra oslovila mainstream i hardcore hráčov – to je ďalší príznak, prečo by sme mohli váhať nad tým či projekt od Naughty Dog nepatrí aspoň z časti medzi next-gen. Nie, nepatrí, zaradiť tam skromne môžeme pokračovanie Among Thieves. Aj napriek tomu, že je to pukancová zábava. Aj napriek tomu, že je príbeh plný klišé a jedinou novinkou je... ono tu vlastne nič nové nie je. Lenže spája jednoduché vlastnosti: dych vyrážajúce technické spracovanie (grafika ako taká, hlavne však celkový dizajn úrovní, výber prostredia, nasvietenie... a to čo vidíte na obrázkoch, uvidíte aj priamo v hre, len musíte mať samozrejme i kvalitnú TV), síce jednoduchý, ale chytľavo rozprávaný príbeh, hrateľnosť v kampani vás dostane, skvele vyvážená hrateľnosť, obtiažnosť a pomerne prirodzený postup i náročnejšími pasážami. A multiplayer, tomu sa však budeme venovať, až keď oficiálne hra príde i medzi vás – o niekoľko dní, a teda bude vhodnejšie otestovať záťaž serverov. Jednoducho hra, ktorá vás chytí, musíte stoj čo stoj vidieť záverečné titulky. Ak sa tak stane, s pocitom dobre odvedenej práce a 12 až 15 hodinách strávených s hrou, slastne sledujete záverečné titulky, otvárate si bonusový obsah a napríklad pri artworkoch spomínate na zážitky strávené s hrou.
Proste treba pokorne prehlásiť, že sa nám niekto nesnažil len predhodiť chutný žvanec kvalitné mäsa na podlahu, ale nás usadili za stôl, romanticky zapálili sviečky a všetko to vyzerá tip-top. Verte alebo nie, Uncharted 2: Among Thieves má napriek svojmu jednoduchému akčnému zaradeniu neskutočné plus, ktoré ju pasuje na jedného z adeptov na najlepšiu hru tohto roku. Vývojári dali do hrania nielen kúsok seba, ale vidno neskutočnú drinu a pot, premáhanie sa, čas, ktorý museli obetovať.
Niektorí sa môžu nechápavo chytať za hlavu. Nehrali predošlý diel, iné vysvetlenie neexistuje. To, že Uncharted 2: Among Thieves (podobne ako predchodca) vychádza exkluzívne pre Playstation 3 len potvrdzuje fakt, že čisto platformové projekty sú v drvivej väčšine prípadov hity, ktoré majiteľ danej platformy jednoducho musí mať. V tomto prípade môžeme odvážne tvrdiť, že možno máme pred sebou i najlepšiu hru pre Playstation 3. Odvážne slová, hlavne ak málokto dopustí na štvrtý Metal Gear Solid a niekto iný zas strieľa dňom i nocom v Killzone 2 alebo sa doslova hrá s LittleBigPlanet.
Hlavného hrdinu, Nathana Drakea, netreba šťastným majiteľom prvého dielu bližšie predstavovať. Indiana Jones v mladšom vydaní. Alebo ak chcete, nazvite si ho moderného lovca pokladov (= zlodeja?), ktorému nerobí žiadny problém vykročiť aj spoza hranice zákonov a morálku a svedomie nemá zrovna vysoko vo svojom rebríčku. Vracia sa a s ním i známa dvojica z minula: Elena a Sully. Okrem toho pribudla ďalšia dvojica charakterov, ktoré sa ostro vyčlenia a budú vás sprevádzať počas hrania. Ak nebudeme rátať po tibetsky hovoriaceho sprievodcu Tenzena, s ktorým strávite napínavé chvíle v zasneženom Tibete i miestnej dedinke, k Elene a Sullymu robia nádherný protipól Chloe a Harry Flynn. Pestrosť postáv a ich vlastnosti robia z Among Thieves neskutočne napínavú cestu, ktorú sledujete so zatajeným dychom. Hoci viete ako to celé dopadne. Navyše každá postava tancuje okolo Nathana a odkrúti si svoje, mení hro, prispeje troškou do deja. Zistíte, že svoje miesto si zaslúžia a svojim spôsobom odhaľujú i negatívne vlastnosti Nathana. Ak niektorý z hrdinov otvorí ústa, ak dôjde na akýkoľvek rozhovor alebo dokonca i monológ, viete, že ani jediné slovo nebolo použité zbytočne. Jemné vtipy do dobrodružných svetov patria a tie v Among Thieves sú neskutočne prirodzené. Nie je to síce herný Posledný skaut, ale vo virtuálnej zábave hlášky niekedy nemajú obdobu. Nebudete sa chytať za brucho a rehotať sa, pousmejete sa však zakaždým.
Ale nebudeme zabiehať do dabingu a ďalších technických záležitostí. Aspoň zatiaľ nie. Príbeh je prostý: Nathan Drake sa so svojimi starými známymi Chloe a Harrym vydáva do Istanbulu, aby získal tajomný artefakt, ktorý v sebe ukrýva nápovedu k nájdeniu pokladu Marca Pola. Koncom trinásteho storočia sa Marco Polo vydal na svoju známu cestu do Ázie a strávil 20 rokov u vládcu Kublai Khana. So štrnástimi loďami naloženými bohatstvom a 600 pasažiermi sa vydal na cestu domov: lenže do prístavu dorazila len jediná s niekoľkými preživšími. Čo sa stalo a kadiaľ povedú Nathanove kroky pri ceste za nájdením bájnej a vysnívanej Shambaly, ukáže až čas. Aby to bol správne akčný guláš s výraznou príchuťou klišé, dodáme nasledovné ingrediencie: strom života, neskutočná, nadpozemská sila, jeden fakt zlý ujo, nacisti, zrada, láska a zopár helikoptér, tankov, jeden pekný vláčik, kopec chrámov. Tentoraz nie je dôležité to, z čoho máme vytvorenú zápletku, ale ako to je všetko zmiešané dohromady! A to je ten pravý next-gen, no žiaľ pre príbehový spojler sa nedá napísať viac, ako to, že navštívite Turecko, Borneo, Nepál, Tibet (nádherne zasnežený) a kopec chrámov, kopec mestských lokácií.
Rozprávanie zápletky je vytvorené filmovým spôsobom. Engine použitý priamo pri hraní pri neinteraktívnych scénach je rovnaký, takže prechod medzi animáciou a hrou vlastne ani neexistuje. To najväčšie plus však uvidíte niekde inde: na rozdiel od najčastejšie používaného modelu tvorby animačiek manuálne, sa vývojári z Naughty Dog rozhodli trápiť. Pekne si najali hercov a tí sa im v špeciálnom štúdiu odvďačili skvelými sekvenciami. Nielenže pohyby vyzerajú ako živé (ono pri pokročilom motion capturingu už dnes ťažko čakať čosi iné), ale aj samotní herci podali výborný výkon a dokonca z vlastných skúseností mierne korigovali niektoré scény, pridávali nevinné vtipy, improvizovalo sa. Výsledok je dokonalý. Každá nahrávka bola samozrejme snímaná desiatkami kamier a bolo už len na samotných tvorcoch, ako to celé zostrihajú dokopy, ako upravia mimiku postáv, kde si vypomôžu manuálnou úpravou pohybov končatín, ako nasvietia danú scénu... mravčia robota, avšak výsledok je famózny. To sa ťažko popisuje, to jednoducho musíte vidieť! Technologicky sa jedná samozrejme o špičku, zvýrazniť však treba to, že tieto videá konečne vyzerajú ľudsky, uveriteľne.
Kopec slov a zatiaľ o samotnom hraní nič? Ono to možno ani nevadí. Hrateľnosť ako taká je totiž založená na prostých princípoch, avšak atmosféra celého projektu má neskutočnú príťažlivosť. Do hry sa vrhnete s elánom, vtiahne vás to. Počas hrania sa netreba obávať zvoľnenia tempa, neustále sa niečo deje a tentoraz sa skutočne nedá nič namietať na naskriptované scény, ktoré vás vedú lineárnou cestou. Po celý čas ovládame Nathana, avšak osamote sa budeme pohybovať len málokedy. Rýchle striedanie troch základných herných prvkov robí z hrania napínavé dobrodružstvo. Ide o akciu z pohľadu tretej osoby, takže sa bude strieľať a skákať. To sa dalo už minule a tentoraz si konečne môžeme vychutnávať aj pästné súboje. Nie, že by tu minule neboli, ale tentoraz ich budete dokonca vyhľadávať. Sú úplne jednoduché: útočíte jedným tlačidlom, bránite sa druhým a stačí to. Pestrosť jednotlivých bitiek tvárou v tvár je skvelá a hranie jednoduché: bijete protivníka, no ak sa dostane k slovu on, čas sa mierne spomalí, vy musíte zareagovať, stlačiť obranné tlačidlo, Nathan predvedie nejaký ten kryt a vzápätí dostávate možnosť vyraziť do protiútoku, ktorý býva pre nepriateľa smrteľný.
Lenže nielen päsťami v protivníkovej tvári sa dá víťaziť. Stealth prvky sú síce pomerne jednoduché, využívať ich však môžete pomerne často, pričom to, či sa rozhodne postupovať potichu a nenápadne alebo to jednoducho vystrieľate, záleží len na vašom rozhodnutí a šikovnosti. Najlepšie je samozrejme snažiť sa zostať čo najdlhšiu dobu inkognito. Vďaka slabšej umelej inteligencii nepriateľov, ktorí vidia len pred seba (ale niekedy na peknú diaľku) a vás, len meter od pravej ruky, nespozorujú, hoci to kole oči, sa dá zakrádať nielen efektívne, ale aj efektne. Animácie pohybov a rôznych tichých likvidácií je dostatok, takže vás to rozhodne neprestane baviť a z Nathana sa stane nový Hitman.
Lozíte, skáčete, strieľate, bijete sa a zakrádate sa. Ono to k perfektnému pohlteniu stačí. Rýchlo meniace sa scény, ktoré vás nútia ponáhľať sa dopredu, aby ste si zachránili holý zadok, sú adrenalínom prepchaté a často si tak nevšimnete mieru detailov (napríklad taká podpora fyzikálneho enginu Havok sa ukáže pri naháňačke s vrtuľníkom, ale vy na to prídete až pri dobrovoľnom a možno i niekoľkonásobnom opakovaní misie). Útekové pasáže nemajú chybu a nikdy sa vám nezunujú, hoci nejedenkrát natiahnete bačkorky zubatej. Prestrelky sú už tradične založené na krytí. Pokým chcete vyraziť dopredu rambo štýlom, dlhú trvanlivosť svojej pochabosti nedávajte, hlavne ak po vás ide viac ako dvojica presne mieriacich nepriateľov. Nie, že by boli inteligentní, ono sú to vlastne také smiešne bábky, lenže ich je pomerne veľa, nestoja ako tága a kryjú sa. Síce nespolupracujú navzájom, no postupom času vystrieda ľahko zasiahnuteľných a zraniteľných panákov obrnené hovädo s pancierom i na miestach, ktoré človek nerád vidí v priamom prenose a detailnom zábere pri rovnakom pohlaví. Presné mierenie a poriadna dávka olova samozrejme spraví svoje, lenže tu už ide i o vašu kožu a nemôžete zostať na jednom mieste, pretože nepriateľ nečaká, jeho brokovnica je pekelne účinná a... a keď sa nájdu dvaja takýto kamaráti, budete sa smiať, až sa vám slzy budú po tvári kotúľať. Ale zvyknete si, vydržíte to. A potom natrafíte na ešte náročnejších nepriateľov: ľudského i tak trochu iného pôvodu, ale to nebudeme rozoberať. Stále postupujete vpred, stále to ide pomerne rýchlo, ale musíte sa prejaviť, predviesť to, čo ste sa naučili počas hrania. Zbytočne vás nič nebrzdí neľudskou obtiažnosťou, ale tvrdosť neraz ukáže. Takto vyzerá skutočná výzva.
Streľba prebieha teda klasicky: nájdete prekážku, prilepíte sa k nej, aby ste mali krehké telo v úkryte a spoza ochrany ostreľujete protivníka, prípadne atakujete toho, kto sa nestačil ukryť. Pohybom medzi týmito prekážkami sa snažíte dostať nepriateľovi na kobylku a keďže vás neotravujú nekonečné vlny nepriateľov, ale musíte dostať na druhý svet daný počet panákov, je to vždy navrhnuté tak, aby ste muníciou šetrili, zbytočne neplytvali, no každý náboj počítať nemusíte. Mierenie nie je automatické ako pri iných strieľačkách, automatické zbrane majú spätný ráz trochu vyšší než zvyčajne a často treba mieriť presne, inak si radšej nechajte posledný náboj pre seba. V tom je krása akčných pasáží, navyše sa plynulo prekrývajú so spomínanými kontaktnými súbojmi a raz za čas nastúpite i proti bossovi, ktorý toho zvládne viac než dosť a musíte si čo to vytrpieť, aby ste ho dostali na kolená. Šialená streľba a rev nepomôže, treba postupovať opatrnejšie a niekedy i nie práve hrdinsky.
A potom už spomínané lozenie v štýle Lary Croft. Niekomu tieto tombraiderovské pasáže už môžu liezť krkom, ale v prípade Among Thieves to je o niečom inom. O užívaní si. Cestu dopredu nemusíte vidieť okamžite, ale prirodzene na ňu prídete a ak vám i neudrie do očí, je tu skvelý hint systém, ktorý vám po pár nepodarených pokusoch dá menšiu radu ako postupovať ďalej. V momente, kedy sa ocitnete v úlohe cirkusovej opice a šplháte, driapete sa niekam či skáčete, automaticky sa mení i kamera. Až na niekoľko prípadov, ktoré zrátate na prstoch jednej ruky, je to pohľad neskutočne príťažlivý. A kamerou samozrejme otáčate i naďalej. Celé prostredie vytvorené okolo vás pôsobí živo, úchvatne a z niektorých monumentov budete mať rešpekt. Chrámov, podzemných kobiek, gigantických mechanizmov a starobylých hrobiek plných pascí môžete mať plné zuby a nikto vám to nebude mať za zlé. V Among Thieves však majú až neskutočné čaro. Hádaniek, kde využijete Nathanov denník a vyriešite priestorový hlavolam, nie je mnoho, ale si ich užijete a hoci bude myseľ bažiť po ďalších, je lepšie, ak zostane na ne chuť, akoby by sa zunovali.
To je presne to, čo počas celého hrania robíte a funguje to výborne. Verte alebo nie, ešte lepšie ako v jednotke a pokým ste ani tú nehrali, tak musíte veriť. Je to famózne. Aj vďaka neskutočnému grafickému spracovaniu. Sila Playstationu 3 sa podľa samotných tvorcov začína prejavovať až teraz. V prípade prvého dielu vraj využili vývojári tak 30% výkonu tejto konzoly a až teraz jej dávajú zabrať naplno. Niekedy je náročné postrehnúť všetky tie detaily, pretože grafika jednoducho nemá žiadnu chybičku krásy a vyzerá nádherne. Istotne nie prirodzene, ale špeciálnymi úpravami (čo najviac farieb, hranie sa so svetlom) dokázali v Naughty Dog vytvoriť čosi nádherné. Hráči to tak chcú, na šedivú realitu nemá nik sa pozerať, keď nám kole oči po vypnutí obrazovky. Reálne animované pohyby postáv, vynikajúce lokácie, skvelý dizajn celého prostredia a scén – dobre, všetko to síce je lineárne a niekto môže nadávať na to, že fyzika zas až tak super nie je, pretože všetko sa rozbiť nedá a na stene neostávajú pekné stopy po strelách, ale nič to nemení na výsledku. Na tom, ako hra na vás svojou vizuálnou nádherou pôsobí. Kamera zasadená tesnejšie za postavu pri súbojoch dovoľuje lepšie sa prevteliť do hrdinu a vnímate boj intenzívnejšie. Oddialená kamera a rôzne iné pohľady pri lození zas dokážu upútať scenériou. Zízate. Niekedy s otvorenými ústami. Nie nadarmo tvorcovia prehlásili, že iné ako Blu-ray médium (a teda automaticky žiadny Xbox 360 a žiadne PC verzie) neprichádza do úvahy. Ak má hra vyzerať skvele, nedá sa inak. Nie je tu reč iba o detailnej grafike ako napríklad v Crysis. Tu je to na rozdiel od PC hitu plné života, pohladí to dušu hráča.
Ozvučenie dokázalo už v mnohých hrách zdvihnúť atmosféru, hlavne v tých, kde to jednoducho poriadne búcha. Among Thieves je práve takým projektom a vďaka častým súbojom si užijete mnoho ruchu. Najviac o sebe audio stránka dáva vedieť počas masových prestreliek a hlavne útekoch pred tankom alebo helikoptérou. Počas skúmania prostredia a pri riešení hádaniek je naopak zvuková stránka utiahnutá do pozadia, čo len podtrhuje tajomnú atmosféru. Dabing je na vysokej úrovni, jednotlivé frázy nie sú len rapkaním suchých replík, ale do každej vety, poznámky či rozhovoru, je daný patričný dôraz vzhľadom na situáciu. Nie je preto problémom vedieť, ako sa vlastne jednotlivé postavy cítia. Ale to zistíte aj vďaka detailnej mimiky tváre.
Dôležitou zložkou sa tentoraz stal multiplayer. Keďže sa však hra ešte oficiálne nepredáva a ostrý štart zažije až po masívnom nástupe hráčov, je pravdepodobné, že sa k nemu s podrobnejším popisom ešte vrátime. Načrtnúť však už môžeme už teraz. Among Thieves sa vezie na obľúbenosti kooperatívnej spolupráce a okrem kompetetívnej podpory viacerých hráčov ponúka aj kooperatívny multiplayer. Maximálny počet hráčov v kooperácii je stanovený na trojicu, pričom voľba postavy je rozdelená medzi trojicu Nathan, Sully a Chloe, v ktorých prítomnosti si užijete prestrelky založené na tímovej spolupráci, no nevyhnete sa ani ostatným prvkom hrateľnosti, ktoré vyžadujú kooperáciu. Nechýba napríklad ani pomoc kriticky zraneným kamarátom. Tradičný multiplayer ponúka niekoľko módov. Deathmatch je už klasikou akčného žánru a zábava dvoch tímov (po piatich hráčoch) bojujúcich proti sebe je doplnená o RPG systém perkov. Plunder pripomína známy mód Capture the Flag, len tentoraz hľadáme poklady. Elimination pripomína tímový deathmatch s jednou výnimkou: vyhrá ten tím, ktorý zlikviduje všetkých protivníkov druhej skupiny. Keďže respawn neexistuje, je nutné nielen útočiť a spolupracovať, ale sa zároveň snažiť i zomierať čo najmenej. Tí, ktorí hrajú Team Deathmatch napríklad v Call of Duty veľmi dobre vedia, že to býva u niektorých kamikadze hráčoch veľmi veľký problém. Pokračovať by sa dalo módom Chain Reaction, ktorý má základy položené v Capture the Flag, len je nutnosťou zbierať vlajky v danom poradí alebo Gold Rush, kedy skupina hráčov zbiera náhodne objavujúce sa poklady. Dostačujúca zábava, no uvidíme ako zvládne hra nápor veľkého množstva hráčov.
Dobre, dobre, má to pekné farbičky, oči si pri tom vyočíme, ale veď od toho máme HDMI káble a nie na to, aby sme sa nimi bičovali. Takže má to skvelú hrateľnosť, atmosféru ako delo, nepriatelia sú síce trochu hlúpejší, ale je ich viac ako päť, takže si zastrieľate a neskôr narazíte na drsnejších. Ono to celé funguje dokopy. A keď dorazíte do konca príbehovú kampaň, je tu multiplayer. Proste nádhera, skvelý pocit a hra, ktorú si po pol roku, niekedy v lete, cez víkend len tak cvične znovu dáme, aby sme si osviežili spomienky na príbeh. Next-gen? Áno, v prvom rade má pohltiť, chytiť za srdce, pritiahnuť a nepustiť. A Uncharted 2: Among Thieves to predsa spĺňa. Navyše taký skromný dodatok: zrejme najlepšia hra tohto roku. Síce zatiaľ, ale s prehľadom. Chcete silou mocou zápor? Niekedy krytie sa za prekážkami nefunguje na prvýkrát. Nič horšie sme nenašli a i to je možno dané septembrovou novinárskou verziou. Držte si klobúky, toto je parádna jazda zo strmého kopca.
