biť žiadne peniaze - vravel mi. Máte tak zastaralé myslenie - vravím zasa ja - nič nechápete, odíďte do histórie! Dnes, po siedmych rokoch, si myslím, že vtedy mal pravdu."
Máloktoré odvetvie mal internet zmeniť tak, ako oblasť médií. Čitatelia by mali vo veku internetu dostávať omnoho viac kvalitných informácií - sú predsa odstránené priestorové obmedzenia, ktoré novinárov nútili vtesnať všetky dôležité témy do vopred určeného priestoru. Všetky informácie môžu byť zároveň pomocou hypertextu poprepájané - ku každému článku je teda možné doplniť množstvo štatistických a doplňujúcich údajov i odkazy na súvisiace staršie materiály.
Ľudia vo veku internetu môžu vďaka technológiám personalizácie dostávať len tie správy, ktoré ich zaujímajú - nikto im viac nemusí vnucovať kurzový lístok, ak ich zaujímajú len výsledky obľúbeného futbalového klubu.
Vďaka priamej spätnej väzbe prostredníctvom e-mailu i diskusných fór môžu novinári okamžite reagovať na požiadavky čitateľov a venovať sa práve tým témam, ktoré ich zaujímajú. Navyše, internet umožňuje spájanie všetkých typov médií a tak môžu aj noviny ponúkať svojim čitateľom hoci audiosprávy či videozáznamy.
Popri tom všetkom internetové médiá nespotrebúvajú žiaden papier a ich distribúcia by teda mala byť podstatne ekologickejšia a samozrejme lacnejšia, než distribúcia novín alebo časopisov.
Prečo však veľa tradičných médií stále zverejňuje na webe len niekoľko tradičných článkov zo svojej papierovej podoby, hypertextové odkazy vedú maximálne na jeden článok z vlastného archívu a video možno nájsť spravidla len na webstránkach televízií?
Kto to zaplatí
Fascinujúce nové možnosti, ktoré tradičným médiám prináša internet, nezmenili základný princíp ich fungovania: na prevádzku a platy svojich zamestnancov si musia, ako ktorákoľvek iná firma, najskôr zarobiť. Ako však môže získať financie internetové médium? Surfisti na celom svete berú ako samozrejmosť bezplatný prístup ku všetkým informáciám: dosť predsa platia už za samotné internetové pripojenie! Telekomunikácie sa však s poskytovateľmi informácií o svoj zisk deliť nebudú. Pokusy o zavedenie plateného prístupu k informáciám zatiaľ neboli veľmi úspešné, hoci niekoľko amerických internetových časopisov sa začalo nedávno opäť spoplatňovať aspoň prístup k nadštandardným službám.
Zďaleka najväčším zdrojom príjmov všetkých médií je inzercia. Tá internetová má oproti tradičnej množstvo teoretických výhod - dá sa oveľa presnejšie zacieliť, môže mať rozmanité formy a navyše umožňuje po odkliknutí okamžité zakúpenie produktu. Prax však ukazuje, že napriek tomu dokáže uživiť len máloktoré internetové médium. Objemy internetovej inzercie sa samozrejme stále zvyšujú, oveľa rýchlejšie však rastú náklady internetových médií - tie potrebujú nielen kvalitných novinárov, ale aj technikov, programátorov, dizajnérov a výpočtovú techniku. Aj využívanie tých najtriviálnejších vymožeností internetu je mimoriadne nákladné. Niektoré americké médiá napríklad zamestnávajú až štyroch-piatich novinárov, ktorí vykonávajú jedinú činnosť: prepájajú tematicky súvisiace články hypertextovými odkazmi.
Podľa Marthy L. Stone, analytičky nových médií z USA, je z desiatich najväčších internetových médií na svete (pozri tabuľku) ziskové len jedno jediné - USAToday.com. Všetky ostatné spoločnosti teda financujú prevádzku svojich webových vydaní zo ziskov z iných aktivít.
Ak teda na Slovensku ešte väčšina internetových médií dúfa, že si na svoje živobytie predsa len v budúcnosti zarobí vďaka predaju reklamných bannerov, v Spojených štátoch a západnej Európe už túto nádej prakticky všetky médiá stratili.
Načo byť online
Zástupcovia jedenástich významných médií z ôsmich európskych krajín sa na seminári v Maastrichte minulý týždeň poľahky zhodli na hlavnej motivácií publikovania na internete: sú tam už všetci a my si nemôžeme dovoliť zostať pozadu.
V súčasnosti ešte vôbec nie je jasné, ktoré nové technológie sa uchytia: či budú mať čitatelia záujem skôr o jednoduché textové spravodajstvo cez mobilné telefóny, alebo budú radšej sledovať animované prezentácie cez webové stránky. Nevieme, či môžu mať úspech všeobecné portály ponúkajúce množstvo masovo produkovaného obsahu prostredníctvom personalizácie, alebo naopak nastanú zlaté časy špecializovaným časopisom, ktorým budú čitatelia za prístup cez internet platiť.
Nezodpovedaná zostáva otázka, či môžu v dlhodobom horizonte nové médiá vychádzajúce iba na internete poraziť tradičné noviny či časopisy s kvalitným vydavateľským a novinárskym zázemím.
Dnes je preto ťažké stanoviť zmysluplnú stratégiu rozvoja na mnoho rokov dopredu - a prakticky nemožné zarobiť na internetovom spravodajstve peniaze. „História ukazuje, že ešte pred šiestimi rokmi sme sa všetci v Španielsku dokonale mýlili: vsádzali sme na digitálnu televíziu, ktorá skončila fiaskom, a internet sme považovali za hračku pre deti," hovorí Gustavo Entrala. „Jediným východiskom z dnešnej neistoty je investícia do všetkých nových technológií." Tú si však nemôže dovoliť každý a tak sa k slovu dostávajú aj bohaté spoločnosti, ktoré v minulosti nemali s médiami nič spoločné - server MSNBC.com môže produkovať veľké množstvo kvalitného multimediálneho spravodajstva len vďaka obrovským finančným tokom zo spoločnosti Microsoft, ktorá nepožaduje ich okamžitú návratnosť.
Z obrovskej neistoty na druhej strane výrazne profitujú internetoví čitatelia: vydavateľstvá na celom svete sa predbiehajú, kto ponúkne kvalitnejšie, rýchlejšie a bohatšie informácie - zadarmo.
Internet ako idea
Ak by sa v budúcnosti definitívne ukázalo, že nijaký „biznis model" pre internetové spravodajstvo skutočne neexistuje - že si jednoducho nikdy nedokáže na seba zarobiť - nemusí to znamenať sklamanie a úpadok internetového publikovania. Internetové vydania novín môžu teoreticky okrádať svoje materské papierové periodikum o čitateľov a príjmy z predaja, tradičným vydavateľstvám však prinášajú aj množstvo originálnych podnetov.
Nikdy predtým napríklad nemohli redaktori komunikovať priamo so svojimi čitateľmi alebo sa dozvedieť, koľko z nich si prečítalo ten-ktorý článok. Záleží len od novinárov, ako si s takýmito informáciami poradia: ak by ich totiž mali absolútne rešpektovať, veľkú väčšinu článkov na internete by tvorili pikošky o intímnom živote amerických hercov a špekulácie o platoch slovenských celebrít.
Dnes možno len konštatovať - ani tento vývoj zatiaľ nemožno úplne vylúčiť.
Autor: TOMÁŠ BELLA (Maastricht - Bratislava)
