SME

Nobelovka za chémiu: Vysvetlili, ako ožije DNA

V génoch máme napísané, akí môžeme byť. Vďaka trom laureátom už poznáme spôsob, akým sa to naozaj stane.

Slávnostné vyhlásenie tohtoročných držiteľov Nobelovej ceny za chémiu.Slávnostné vyhlásenie tohtoročných držiteľov Nobelovej ceny za chémiu. (Zdroj: TASR / AP)

Nobelovu cenu za chémiu získali vedci, ktorí skúmajú jeden z najdôležitejších procesov života. Švédska Kráľovská akadémia vied ocenila výskum ribozómov. Cenu získali Venkatraman Ramakrishnan, Thomas A. Steitz a Ada E. Yonathová. Za ribozómy.


ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Držiteľmi prestížnej Nobelovej ceny za chémiu sa v stredu stali Američania Venkatraman Ramakrishnan (z britského cambridgského Laboratória molekulárnej biológie), Thomas A. Steitz (z americkej univerzity v Yale) a Izraelčanka Ada E. Yonathová (z izrealského Weizmannovho vedeckého inštitútu). Dôvodom bol ich "výskum štruktúry a funkcie ribozómu".

Cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied a jej laureátov oznámili na tlačovej konferencii v Štokholme. Nobelova cena za chémiu je honorovaná sumou desať miliónov švédskych korún (971.111 eur). Laureáti dostanú diplom a pozvánku na slávnostné udeľovanie cien, ktoré sa uskutoční 10. decembra v Štokholme.

"Nobelova cena za chémiu v roku 2009 oceňuje výskum jedného z pre život najdôležitejších procesov: ako ribozóm prekladá informáciu DNA do života," stojí v zdôvodnení udelenia ceny. Ramakrishan, Steitz a Yonathová ukázali, ako ribozóm vyzerá i ako funguje na atomárnej úrovni. Využili na to metódu röntgenovej štruktúrnej analýzy (röntgenová kryštalografia), pomocou ktorej zmapovali veľké množstvo (až státisíce) atómov, z ktorých sú ribozómy vytvorené.

Nové druhy liekov?

Ribozómy - takzvané bunkové továrne na bielkoviny - sú organely v bunkách, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch. V rastlinných a živočíšnych bunkách sa nachádzajú pri membránach. Obsahujú proteíny a ribonukleovú kyselinu (RNA). Prebieha v nich syntéza bielkovín, pričom všetky organizmy majú podobnú stavbu ribozómov, ich počet v bunkách je však veľmi rôznorodý.

„V každej bunke živých organizmov sú molekuly DNA," píše sa ďalej v zdôvodnení Nobelovej ceny za chémiu. „Obsahujú stopy toho, ako človek, rastlina či baktéria vyzerá i funguje. No tieto samotné molekuly sú pasívne. Ak by tam nebolo nič ďalšie, nebol by život." Práve vďaka ribozómom sú tieto „stopy" transformované na živú hmotu. Ribozómom (samozrejme na základe informácie z DNA) napríklad vďačíme za existenciu hemoglobínu, protilátok imunitného systému, hormónov či enzýmov, ktoré rozkladajú cukor.

Ribozóm je však veľmi malý, pozorovať ho možno len pomocou elektrónového mikroskopu. Pre život je však veľmi dôležitý. Ribozómy totiž produkujú proteíny, ktoré sa zapájajú do kontroly chémie organizmov. Keďže ribozómy sú pre život nevyhnutné, dokonalé poznanie procesov, na ktorých sa podieľajú, by mohlo viesť k objavu nových druhov liekov (antibiotík).

Len štvrtá žena

Minulý rok Nobelovu cenu za chémiu získali Osamu Shimomura, Martin Chalfie a Roger Tsien "za objav zeleného fluorescenčného proteínu (GFP) a ďalší výskum týkajúci sa tohto medzičasom dôležitého nástroja biovedy." Bola to presne stá "nobelovka" za chémiu.

Pritom zo 156 laureátov tejto ceny boli len tri ženy. Yonathová sa stala štvrtou. Marie Curie ju dostala v roku 1911, je dcéra Iréne ju získala v roku 1935 a v roku 1964 sa laureátkou tejto Nobelovej ceny stala Dorothy Crowfoot Hodgkinová.

Odmietnuť prijať Nobelovu cenu za chémiu museli v histórii tohto ocenenia len dvaja laureáti. Prinútil ich k tomu nacistický vodca Adolf Hitler. V roku 1938 to bol Richard Kuhn a o rok neskôr Adolf Butenandt.

Kto získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2009?

Venkatraman Ramakrishnan sa narodil v roku 1952 v indickom Chidambarame. Doktorát vo fyzike získal v roku 1976 na americkej univerzite v Ohio. Dnes je občanom Spojených štátov, no pracuje v Británii.

Thomas A. Steitz sa narodilv roku 1940 v americkom Milwaukee. Doktorát v molekulárnej biológií a biochémii získal v roku 1966 na Harvardskej univerzite. Dnes pôsobí ako profesor na univerzite v Yale.

Ada E. Yonathová sa narodila v roku 1939 v izraelskom Jeruzaleme. Doktorát získala v roku 1968 za prácu v röntgenovej kryštalografii. Dnes je profesorkou a riaditeľkou jedného z centier na Weizmannovom vedeckom inštitúte v izraelskom meste Rehovot.

(tp)

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Autor: tp

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu