Nobel ocenil výskum tajomstva starnutia

Trojica vedcov objasnila jeden zo základných mechanizmov buniek, ktorý chráni a zároveň aj kontroluje jej vek. Elizabeth H. Blackburnová, Carol W. Greiderová a Jack W. Szostak dostali za jeho výskum Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu.



BRATISLAVA. Šnúrky do topánok sú ukončené tak, aby sa nestrapkali. Podobný účel majú teloméry, ktoré sú súčasťou DNA.

Na konci každého chromozómu v bunke strážia nielen to, aby sa chromozómy pri delení vzájomne nepomiešali, ale „rátajú“ aj počet delení každej bunky.

Práve za ne včera udelil švédsky Kráľovský lekársko-chirurgický inštitút Karolinska Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Ocenenie zdôvodnil slovami, že je udelené „za objav, ako teloméry a enzým telomeráza chránia genetickú informáciu v chromozómoch“.

Aj keď to môže znieť na prvý pohľad zložito, praktické využitie takéhoto výskumu by mohlo byť jednoduché. Niekde tu sa totiž ukrýva nielen kľúč v boji s rakovinou, ale vo veľmi optimistických víziách aj prísľub dlhšieho ľudského života.

Generačné hodiny

Teloméry poznáme od roku 1930, keď ich pomenoval genetik Hermann Müller.

V roku 1972 zistil James Watson, že teloméry sa pri každom bunkovom delení skracujú, pretože na rozdiel od zvyšku DNA sa ich konce nesprávne kopírujú.

O význame telomér pre zdravie bunky sa iba začali utvárať hypotézy, keď v nich Elizabeth Blackburnová a Jack Szostak objavili unikátny úsek DNA; v ľudských bunkách sa skladá zo sekvencie šiestich báz DNA (TTAGGC).
Opakujú sa v nezmenenom poradí vyše tisíckrát za sebou. Sú to vlastne veľmi originálne generačné hodiny, ktoré tým, že stále ubúdajú, rátajú bunke pribúdajúce „roky“.

Spolu so skracovaním telomér, a teda aj skracovaním chromozómov, prebieha starnutie bunky. Keď sú už teloméry také krátke, že nemôžu zabezpečiť delenie, bunka zomiera.

Prístup k večnému životu

O teloméry sa zase stará telomeráza, enzým, ktorý objavili v roku 1984 Carol Greiderová a Elizabeth Blackburnová. Telomeráza svojou aktivitou zabezpečuje udržiavanie dĺžky telomér; v normálnych bunkách však nie je aktívna.

Skracovanie telomér má výnimky. Netýka sa zárodočných buniek, teda ženských vajíčok a mužských spermií, aby sa zabezpečilo pokračovanie rodu. Neprebieha ani v rakovinových bunkách. Tie zatiaľ neznámym spôsobom získavajú prístup k programu pre tvorbu telomerázy, čím akoby mali prístup k „večnému“ životu.

„Objav Blackburnovej, Greiderovej a Szostaka dal novú dimenziu nášmu chápaniu bunky a osvetlil mechanizmus tvorby chorôb, čím podnietil vývoj prípadných liečebných metód,“ napísal vo vyhlásení Nobelovej ceny inštitút Karolinska.

Ak by sa raz podarilo nájsť spôsob, ako túto aktivitu telomerázy u rakovinových buniek zastaviť, mohli by sme hovoriť o systematickej liečbe rakoviny.

Elizabeth Blackburnová

(*1948, Hobart, Austrália)

Elizabeth H. Blackburnová je profesorkou biochémie na Kalifornskej univerzite v San Francisku.
Už pred šestnástimi rokmi ju prestížny časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí sveta. Počas svojej vedeckej kariéry študuje chorobné zmeny v bunkách spojené so starnutím a ďalšími biochemickými zmenami.

V roku 1984 jej tím, členkou ktorého bola aj Carol Greiderová, objasnil štruktúru telomér, opakujúcich sa sekvencií DNA na konci chromozómov.

Blackburnová takisto zistila, že rýchlejšie skracovanie telomér ovplyvňuje stres; ukázal to výskum matiek, ktoré sa starali o choré deti. Rýchlejšie skracovanie telomér zistil aj u manželiek, ktoré sa dlhodobo starali o partnerov postihnutých demenciou.

Carol W. Greiderová

(*1961, San Diego, USA)

Carol W. Greiderová je profesorkou molekulárnej biológie na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore. Vyrastala v Kalifornii, kde študovala biológiu na miestnej univerzite v Santa Barbare.

Doktorát si urobila na Berkeley, kde si ju osobne vybrala Blackburnová. Zaradila ju do svojho tímu zaoberajúceho sa telomérmi, ktorému sa podaril prevratný objav ocenený Nobelovou cenou. Titul PhD. získala Greiderová v roku 1987.

Po štúdiu prijala ponuku Laboratória Cold Spring Harbor, kde jej ponúkli absolútnu vedeckú slobodu. Na súčasnom pracovisku je od roku 1997, spolu so študentmi sa naďalej zaoberá výskumom telomérov.
V roku 2003 ju zvolili za členku Národnej akadémie vied Spojených štátov.

Jack W. Szostak

(*1952, Londýn, UK)

Jack W. Szostak je profesor genetiky na Harvarde a výskumník Lekárskeho inštitútu Howarda Hughesa.
Zohral významnú úlohu v projekte mapovania ľudského genómu. Ako prvý vedec v histórii so svojím tímom vytvoril umelý chromozóm kvasiniek, čo uľahčilo mapovanie génov u cicavcov a pomohlo pri vývoji techník génových manipulácií.

Szostak sa zaujíma o vznik života, snaží sa reprodukovať jeho začiatky v laboratóriu. Chcel by poznať, aké boli prvé kroky pri vzniku života.

Predpokladá, že zásadnú úlohu tu zohrala sesterská molekula kyseliny života DNA, čiže RNA (ribonukleová kyselina). V súčasnosti je hlavným cieľom jeho tímu vytvoriť jednoduchú umelú bunku, ktorá by rástla a delila sa.

(ač)

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 16 217
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 172
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 9 068
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 923
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 373
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 260
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 5 522
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 125
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 474
  10. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 4 350

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.

Neprehliadnite tiež

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika.

TECH_FM

Odhalili, prečo sú veľryby také obrovské

Gigantizmus veľrýb bol dlho záhadou. Už nie je.

Vzdali sa ropy, ponúknu tenisky z morských rias

Nerozpadnú sa po jednom daždi, nový materiál je určený na štandardné použitie.