AKTUALIZOVANÉ 18:04

Fyzika 2009: Nobelovku udelili za obrázky a rýchlosť

Nobelovou cenou za fyziku ocenili dva objavy. Prvý spojil kontinenty a umožnil aj rýchly internet. Druhý dal ľuďom do ruky digitálny fotoaparát a kameru.

Vyhlásenie tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziku.(Zdroj: TASR/AP)

Pôvodný text bol nahradený autorským článkom SME.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Máte doma kameru či fotoaparát? Používate rýchle, optické pripojenie na internet? Ak áno, možno vás prekvapí, že práve za takéto dnes relatívne obyčajné veci dostali vedci až tento rok Nobelovu cenu za fyziku.

Po kliknutí infograf zväčšíte.

Švédska Kráľovská akadémia vied tak včera ocenila objavy, ktoré zblížili ľudí a dovolili im spomínať na dovolenky či stužkové pri fotografiách a na videách.

Hovorme spolu

V Číne narodený britsko-americký vedec Charles K. Kao v roku 1966 zistil, ako poslať optickým vláknom svetelný signál, ktorý by niesol informáciu. Už predtým sa vedelo, že svetlo sa dá nejakým spôsobom viesť. No Kaov výskum umožnil poslať signál vláknom z čistého skla na sto kilometrov, kým technológie predtým umožňovali sotva dvadsať metrov.

„Keď prišli komunikačné technológie, zistilo sa, že na prenos väčšieho množstva dát už koaxiálne káble nestačia,“ povedal SME profesor Jaroslav Kováč z Oddelenia optoelektroniky a laserovej techniky Katedry mikroelektroniky FEI STU. „V tomto zmysle nám poskytujú optické vlákna nekonečné možnosti.“

Vlákna sa tak dostali do stredobodu záujmu telekomunikačných spoločností. Dnes máme aj vďaka nim relatívne rýchly internet.

Svetlo však neprenáša len hlas, ktorý počujeme v telefóne. Prenáša nuly a jednotky, z ktorých sa na vašej obrazovke vytvárajú aj obrázky a ikonky, videá, hudba i text. A všetko to trvá - teda presnejšie malo by to trvať - len krátky okamih. Pritom ak by ste dnes vzali všetky optokáble, ktoré sa na svete používajú, dokázali by ste nimi Zem omotať asi 25-tisíckrát. A každú hodinu by vám toto vlákno narástlo o niekoľko tisícok kilometrov.

Kamery a fotoaparáty

Svet sa dnes scvrkol na obrazovku televízora či počítača. Aby to však vôbec bolo možné, museli prísť ďalší nositelia aktuálnej Nobelovej ceny za fyziku.

Kanaďan Willard S. Boyle slúžil počas druhej svetovej vojny v armáde. Našťastie, v bojoch sa nezúčastnil a po vojne sa podieľal na americkom vesmírnom programe Apollo, kde pracoval na hľadaní vhodného miesta pristátia na Mesiaci. V Bellových laboratóriách však v roku 1969 spolu s ďalším tohtoročným držiteľom Nobelovej ceny, Američanom Georgeom E. Smithom, vynašli digitálny snímač CCD.

Charles K. Kao. FOTO - TASR/AP

Boyle pritom raz povedal, že túto malú, elektronickú polovodičovú súčiastku, ktorá sa dnes montuje do kamier, projektorov, astronomických ďalekohľadov či niektorých fotoaparátov, vynašli relatívne rýchlo. Jedna z verzií dokonca hovorí, že obaja vedci snímač CCD zostavili asi za hodinu.

Stavili pritom na Einsteinov fotoelektrický efekt (ten zaň dostal Nobelovu cenu v roku 1921), ktorý nastáva pri dopade fotónu na svetlocitlivú vrstvu snímača. Umožnilo to nahradiť starý film do fotoaparátov elektronikou, ktorá sa však správa veľmi podobne.

Storočie fotoniky

CCD je digitálne oko kamery. Optické vlákna zase umožňujú, aby sme si mohli zábery z takýchto kamier vymieňať. Švédska akadémia tak tento rok ocenila objavy, ktoré pomohli urobiť z dnešného sveta miesto, kde si každý fotí a nakrúca každého.

„Minulé storočie bolo storočím elektroniky,“ dodáva Kováč. „Toto storočie bude storočím fotoniky. To znamená optických komunikačných systémov, prenosov veľkých dát a ich uchovania.“

Charles Kuen Kao, "otec optiky", je považovaný za priekopníka vo využívaní optických vlákien v telekomunikáciách. Narodil sa v Šanghaji, pôsobil v Anglicku, doktorandské štúdium absolvoval na londýnskej Kráľovskej univerzite v roku 1965.

Získal polovicu Nobelovej ceny za fyziku "za prelomové výsledky týkajúce sa transmisie svetla vo vláknach určených na optickú komunikáciu".

Willard Boyle sa narodil sa 19. augusta 1924 v Amherste v kanadskej provincii Nové Škótsko. Vyštudoval McGillovu univerzitu v Montreale a doktorát získal v roku 1950. Počas druhej svetovej vojny slúžil u letectva, aktívne sa však nezúčastnil bojov.

Má americké občianstvo. V roku 1953 nastúpil do Bellových laboratórií.
Pracoval na americkom vesmírnom programe Apollo, kde pomáhal nájsť vhodné miesto na pristátie na Mesiaci. Nobelovu cenu získal "za vynález snímacieho polovodičového obvodu - snímača CCD".

George E. Smith sa narodil 10. mája 1930 v mestečku White Plains v štáte New York. Doktorát získal na Chicagskej univerzite v roku 1959. V Bellových laboratóriách pracoval v rokoch 1959 až 1969, kde sa venoval najmä výskumu nových laserov a polovodičových súčiastok.

Nobelovu cenu získal "za vynález snímacieho polovodičového obvodu - snímača CCD".

(tp, čtk)
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 645
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 179
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 376
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 687
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 035
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 960
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 689
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 520
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 249
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 246

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.