SME
Štvrtok, 1. december, 2022 | Meniny má Edmund

Nobelove ceny vzbudzujú rozpaky aj úžas

Prestíž, občas škandál, niekedy kontroverzné rozhodnutia. Také sú Nobelove ceny a ich história. Tohtoročných laureátov azda najdôležitejších svetových ocenení začnú oznamovať už dnes.

Nobelove ceny  sú vážne. Zábavná je ich antinobelovská paródia.Nobelove ceny sú vážne. Zábavná je ich antinobelovská paródia. (Zdroj: ČTK/AP, TASR/AP)


Kedy oznámia Nobelove ceny?

5. októbra - fyziológia alebo medicína
6. októbra - fyzika
7. októbra - chémia
8. októbra - literatúra
9. októbra - mier
12. októbra - ekonómia

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Medicína, fyzika, chémia, literatúra, mier a ekonómia. Presne v tomto poradí a prvá už dnes. Tak budú vyzerať tohtoročné oznámenia azda najprestížnejších svetových ocenení, Nobelových cien.

Tradícia nadovšetko

Ceny udeľované švédskou Kráľovskou akadémiou vied, inštitútom Karolinska (za fyziológiu alebo medicínu) a komisiou nórskeho parlamentu (cena za mier) pochádzajú už z roku 1895. Továrnik a vynálezca dynamitu Alfred Nobel sa vtedy rozhodol udeľovať ocenenia, ktoré by každý rok upozorňovali na niektoré z najdôležitejších objavov či diel ľudstva.

Prvé Nobelove ceny udelili už v roku 1901 a po viac ako sto rokoch sa veľa nezmenilo. S výnimkou roku 1968, keď Kráľovská akadémia vied pridala aj cenu za ekonómiu – oficiálne Cenu Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela. Ocenenie však nie je spomenuté v Nobelovom závete a peňažná odmena pre jeho držiteľov nie je vyplácaná z fondu Nobelovej nadácie. Nobelova cena za ekonómiu tak formálne Nobelova cena nie je, aj keď sa tradične udeľuje spolu s ostatnými.

Škandály a protesty

Napriek tradícii sa však ani Nobelovým cenám nevyhýbajú škandály. Niekedy vyvolávajú protesty rozhodnutia tých, ktorí ceny udeľujú. To je prípad niekdajšieho teroristu Jásira Arafata, ktorý Nobelovu cenu za mier získal v roku 1994. Rozpaky vyvolalo aj ocenenie Ala Gora a Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny pred dvomi rokmi. Ani nie tak tým, že by si Nobelovu cenu nezaslúžili, ako skôr sporom, či environmentalistika vôbec patrí do ceny za mier.

Udelenie minuloročnej Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu dokonca sprevádzali podozrenia z korupcie. Ukázalo sa, že medzi farmaceutickou firmou AstraZeneca a Nobelovým výborom jestvujú personálne prepojenia. Jeden z členov výboru bol priamo členom predstavenstva koncernu, ďalšieho člena firma platila ako svojho externého konzultanta. AstraZeneca síce poprela zasahovanie do výberu laureátov, no priznala financovanie nadácií, ktoré s Nobelovými cenami súvisia.

Minulý rok pritom cenu za medicínu udelili za výskum vírusov spôsobujúcich rakovinu krčka maternice. A firma práve proti tomuto ochoreniu vyrába vakcíny, na ktorých zarobila milióny dolárov.

Dá sa cena predpovedať?

Zvláštnosťou Nobelových cien je, že sa neudeľujú za výskum, objav, aktivitu či literárne diela z uplynulého roka. Naopak, väčšinou sa udeľujú s mnohoročným odstupom, aj keď do istej miery zohľadňujú aktuálne vedecké potreby a trendy. Zároveň to však robí ceny prakticky neodhadnuteľnými.

I tak však mnohí tipujú, že tento rok by „nepravú“ nobelovku za ekonómiu – do ktorej sa inak občas zmestí aj ocenenie pre matematikov – mohol dostať vedec či tím vedcov za štúdiu hovoriacu o vzniku, príčinách či dosahoch celosvetovej finančnej krízy.

Presné predpovedanie prírodovedných Nobelových cien je oveľa ťažšie, ak nie rovno nemožné. Len niektoré tohtoročné predpovede sa napríklad pre fyziku začínajú teoretickým kvantovým výskumom a končia sa pokročilým materiálovým inžinierstvom. Wall Street Journal hovorí pri medicíne o genetike a pri chémii sa spomína výskum ľudských protilátok i nové materiály, ktoré by raz mohli nahradiť plasty.

Väčšinou však ide iba o veštenie a mnohých by asi najviac prekvapilo, keby sa niektorá z takýchto predpovedí ukázala ako opodstatnená. Práve prekvapivé čaro nečakaného je totiž jednou z vecí, ktoré Nobelove ceny robia Nobelovými cenami.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Petícia Smeru za referendum.

Na referende za predčasné voľby by sa zúčastnilo určite 37 percent voličov


1 h
Robert Fico, Anna Bubeníková, Jaroslav Haščák.

Bývalý pracovník SIS Holúbek mal po vyhadzove problém nájsť si prácu.


5 h

Nestačila im ani výhra nad Kostarikou.


TASR 2 h
Predseda vlády SR Eduard Heger pri predstavovaní pomoci domácnostiam.

Podľa Hegera sú peniaze zakomponované v návrhu rozpočtu, jeho podpora je neistá.


4 h
SkryťZatvoriť reklamu