Skupina vedcov napísala otvorený list Nobelovej nadácii, ktorá má na starosti financovanie Nobelových cien. Tvrdia v ňom, že ceny už nezodpovedajú súčasnému vedeckému vývoju.
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Azda najprestížnejšie ocenenie sveta, slávna Nobelova cena, potrebuje zmeny. Myslí si to skupina vedcov, ktorí napísali otvorený list adresovaný Michaelovi Sohlmanovi, riaditeľovi Nobelovej nadácie. Tá ma na starosti financovanie a administratívne činnosti v pozadí tohto ocenenia.
Prečítajte si otvorený list vedcov. KLIKNITE
Vedci z Massachusetts Institute of Technology, Harvardu, Oxfordu i jeden z držiteľov Nobelovej ceny z roku 2001 v liste tvrdia, že súčasné tri vedecké a jedna všeobecná kategória (Nobelova cena mieru) nezodpovedajú súčasnej podobe vedy a mnohé výskumy do týchto oblastí jednoducho nemožno zaradiť.
Znamená to, že niektoré pre ľudstvo skutočne dôležité poznatky Švédska kráľovská akadémia vied či inštitút Karolinska prakticky nemôžu oceniť.
Rozšíriť starú a pridať nové
Nobelova cena sa dnes udeľuje v troch prírodovedných oblastiach: za chémiu, fyziku a medicínu či fyziológiu. Toto rozdelenie pochádza ešte z čias Alfreda Nobela, ktorý cenu „založil" v roku 1895 a prvýkrát ju udelili o šesť rokov neskôr.
Vedci si však podľa listu publikovaného v magazíne New Scientist myslia, že storočná tradícia je síce dôležitá, no už je najvyšší čas ju zmeniť. Navrhujú preto reformovať cenu za medicínu a rozšíriť ju na cenu za vedy zaoberajúce sa životom, genetikou či neurovedami a vytvoriť nové ocenenia týkajúce sa životného prostredia a verejného zdravia. Navyše, cenu za mier by sa tak podarilo očistiť od nánosov, ktoré pripomínajú politické rozhodnutia.
Environmentálna cena by sa pritom zaoberala nielen klimatickými zmenami a ich sledovaním, no aj sledovaním ekosystémov, rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a bojom za ich zachovanie.
Ocenenie za prínos k zdravotníctvu by zase mohol získať tím vedcov, vďaka práci ktorého sa napríklad podarilo zvíťaziť nad epidémiami kiahní. Podľa názoru signatárov listu takáto činnosť i výskum nie úplne spadajú pod Nobelovu cenu za medicínu.
Meniť, nemeniť?
Problémom však sú aj interdisciplinárne výskumy či výskumy, ktoré podľa kritérií Nobelovej ceny možno považovať za druhoradé. New Scientist napríklad tvrdí, že keby sa Charles Darwin náhodou dožil existencie Nobelových cien, jeho teória evolúcie a prirodzeného výberu by aj tak nespĺňala kritéria na udelenia tohto ocenenia. Jeho práca sa totiž nedá považovať ani za chémiu, ani za fyziku či medicínu. Otázne rovnako zostáva, kam patria napríklad kognitívne vedy či botanika.
Michael Sohlman ceny ale pre New Scientist bráni so slovami, že aj keď kategórie sú dané striktne, snažia sa do nich vtesnať aj objavy, ktoré nemusia na prvý pohľad do nich patriť. Tak napríklad dostali pred dvomi rokmi Nobelovu cenu mieru Al Gore a Medzivládny panel pre klimatické zmeny.
Niektorí vedci si podobne myslia, že síce signatári listu majú do istej miery pravdu, no sila a prestíž Nobelových cien je práve v tom, že časom sa nemenia.
Všetko o Nobelových cenách si môžete prečítať na sme.sk.
