Dostať video do počítača znamená previesť ho do digitálnej formy. Pri priamom prevode to však znamená obrovské množstvo dát: jedna sekunda záznamu môže zaberať aj niekoľko desiatok MB (podľa rozlíšenia a počtu zobrazených snímok za sekundu). Preto pre praktické použitie treba tieto dáta komprimovať, aby sa ich množstvo znížilo na prijateľnú úroveň.
Na tento účel slúžia práve kodeky (názov je odvodený zo slov „kompresia“ a „dekompresia“), programy, ktoré umožňujú previesť vstupné dáta do komprimovaného formátu a naspäť. Používajú pri tom stratovú kompresiu, keď, zjednodušene povedané, vynechávajú tie zložky obrazu, na ktoré je ľudské oko menej citlivé. Aj pri kvalitných kodekoch je však zníženie kvality občas dosť výrazné, najmä na plochách rovnakej farby často vidno „kocky“. Samozrejme, platí, že čím vyššia kompresia, tým nižšia kvalita.
Asi najznámejší kodek je označovaný ako MPEG-2 a používa sa pri ukladaní videa na DVD. DVD má však kapacitu 4,7 GB a bežné CD len 650 alebo 700 MB (čiže 0,7 GB). Kodek DivX umožňuje pri relatívne malom znížení kvality skomprimovať celovečerný film aj na takúto nízku kapacitu. (pv)
