Vedci mapovali oceánske smetisko

Zem je úžasné miesto na život, no slúži aj ako skládka odpadkov na najneuveriteľnejších miestach. Jedno z najväčších smetísk je v oceánskom Severopacifickom gyre (rotujúcom prúde). Skúmali ho americkí vedci.

Ukážka plastových nádob, ktoré tam našli.(Zdroj: SCRIPPSOV OCEÁNOGRAFICKÝ INŠTITÚT SAN DIEGO, J. LEICHTER.)



BRATISLAVA. Charles Darwin, biológ na lodi jej veličenstva Beagle, sa kedysi vydával na cesty po mori, aby objavoval nové kraje a opísal neznáme druhy.

Vedci z amerického Scrippsovho oceánografického inštitútu nedávno plávali na lodi New Horizon takmer 1500 kilometrov od brehov Kalifornie, aby zmapovali pohyblivé oceánske smetisko.

V tejto obrovskej rotujúcej žumpe, ktorá je odhadom dvakrát väčšia ako americký štát Texas, sa zhromažďujú milióny ton odpadkov z polovice tichomorskej oblasti.

Severný pól ľudského neporiadku

Oceánografi tomuto miestu hovoria veľké pacifické smetisko, médiá ho prekrstili na severný pól ľudského neporiadku. Aj to tam tak vyzerá.

Vedci, väčšinou mladí (bola to študentská expedícia, ktorú viedla biologička Miriam Goldsteinová), sa síce pripravili na najhoršie, no aj tak ich skutočný stav vecí prekvapil.

Na ohromnom priestranstve našli takmer súvislú vrstvu zvyškov rybárskych sietí, vlascov a lán, starých hračiek a kanistrov, odtrh?nutých bójí, prasknutých lôpt, téglikov, plastových uzáverov, použitých igelitových nákupných tašiek, fólií a plastových fliaš.

„Šokovalo nás to obrovské množstvo plastov, ktoré sme videli tisíc míľ od najbližšej zeme,“ povedala Goldsteinová.

Pritom sa tam museli dostať najmä z pevniny.

Moorov objav

Kalifornský oceánograf a milovník pretekov plachetníc Charles Moore ohlásil nález tichomorského ostrova neporiadku ako prvý (bolo to v roku 1997, keď sa vracal z pretekov). Potom ho skúmal päť rokov.
Zistil napríklad, že množstvo plastov na hladine asi šesťkrát prevyšuje množstvo planktónu.

Celkové množstvo odpadkov odhadol asi na tri milióny ton a konštatoval, že až štyri pätiny sa dostali do vody na pevnine, aj keď posádky lodí vyhadzujú do vody tiež obrovské množstvo zvyškov, zabalených do malých plastových kontajnerov.

Pritom podla výpočtov OSN približne 70 percent odpadu, ktorý sa dostane do morí, klesne na dno. Ak sa tam vedci niekedy dostanú, zrejme uvidia ešte väčší neporiadok.

Fľaše z Číny a Kalifornie

Expedícia amerických vedcov priviezla plastové fľaše, pochádzajúce najmä z Číny, Japonska a z pobrežia Kalifornie. Sledujme teda cestu fľaše, ktorá sa dostala do mora povedzme pri brehoch San Franciska.
Najskôr ju odnesie Kalifornský prúd k pobrežiu Strednej Ameriky. Pri Mexiku sa dostáva do Severného rovníkového prúdu, ktorý smeruje okolo Havajských ostrovov k Ázii.

Pri brehoch Japonska sa fľaša dostane do teplého prúdu Kurošio (obdoba nášho Golfského prúdu). Nuž a po Kurošiu fľašu pohltí Severopacifický gyr, ktorý krúži v lenivej, no zradnej špirále, odkiaľ už pre fľašu niet úniku. Možno časom, až ju osídlia rastliny alebo morské živočíchy, klesne na dno.


Šokovalo nás to obrovské množstvo plastov, ktoré sme videli tisíc míľ od pevniny.

Miriam Goldsteinová, Scrippsov oceánografický inštitút

Cesta zo Severnej Ameriky trvá fľaši niekoľko rokov, ázijské odpadky sú, samozrejme, vďaka Kurošiu oveľa rýchlejšie, takže sa dostanú do rotujúceho smetiska asi za rok.

Hrozba pre morský život

Hlavným nebezpečenstvom nepovolenej tichomorskej sklád?ky nie je viditeľný odpad, ale malé plastové kúsky. Niektoré sú veľké asi ako rybie šupiny (ide o pelety, ktorých sa každoročne v celom svete vyrobí asi 125 miliónov ton), no ešte menšie kúsky vedci uvideli, keď odobrali vzorky vody.

„Práve preto, že sú také drobné, sa môžu ľahšie dostať do potravinového reťazca,“ povedala Goldsteinová.
Ohrozujú najmä vtáky a živočíchy, ktoré hľadajú potravu filtrovaním morskej vody, pričom zachytia aj plasty. Keďže sa takto živia aj medúzy, už Moore si všimol, že sú v ich priesvitných telách vidieť drobné farebné kúsky plastov.

No aj väčšie kusy plastov sú pre morských živočíchov nebezpečné. Napríklad syntetické siete pokračujú v „tichom rybolove“ aj po tom, čo sa roztrhnú alebo stratia. Môže v nich skončiť prakticky každý morský živočích vrátane veľrýb.

Sú všade

Plasty patria k najtrvanlivejším, najľahším a najobľúbenejším ľudským vynálezom. Tieto vlastnosti ich predurčili na to, aby boli všade.

Z nášho hľadiska sú plasty prakticky večné. Hromadne sa začali vyrábať až po druhej svetovej vojne, takže mikróby si zatiaľ ešte nestačili vyvinúť mechanizmus na ich odbúravanie.

Možno si s plastmi evolúcia raz poradí, no vodné živočíchy to zatiaľ nedokážu. Podľa odhadov zahynie pre plasty v moriach okolo stotisíc cicavcov ročne.

Jedným z cieľov expedície bolo zistiť, čo by sa dalo podniknúť na ochranu morského života.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  3. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  9. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 59 662
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 13 018
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 225
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 9 826
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 467
  6. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 6 111
  7. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 406
  8. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka 3 501
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 392
  10. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou 2 684