Vedci mapovali oceánske smetisko

Zem je úžasné miesto na život, no slúži aj ako skládka odpadkov na najneuveriteľnejších miestach. Jedno z najväčších smetísk je v oceánskom Severopacifickom gyre (rotujúcom prúde). Skúmali ho americkí vedci.

Ukážka plastových nádob, ktoré tam našli.(Zdroj: SCRIPPSOV OCEÁNOGRAFICKÝ INŠTITÚT SAN DIEGO, J. LEICHTER.)



BRATISLAVA. Charles Darwin, biológ na lodi jej veličenstva Beagle, sa kedysi vydával na cesty po mori, aby objavoval nové kraje a opísal neznáme druhy.

Vedci z amerického Scrippsovho oceánografického inštitútu nedávno plávali na lodi New Horizon takmer 1500 kilometrov od brehov Kalifornie, aby zmapovali pohyblivé oceánske smetisko.

V tejto obrovskej rotujúcej žumpe, ktorá je odhadom dvakrát väčšia ako americký štát Texas, sa zhromažďujú milióny ton odpadkov z polovice tichomorskej oblasti.

Severný pól ľudského neporiadku

Oceánografi tomuto miestu hovoria veľké pacifické smetisko, médiá ho prekrstili na severný pól ľudského neporiadku. Aj to tam tak vyzerá.

Vedci, väčšinou mladí (bola to študentská expedícia, ktorú viedla biologička Miriam Goldsteinová), sa síce pripravili na najhoršie, no aj tak ich skutočný stav vecí prekvapil.

Na ohromnom priestranstve našli takmer súvislú vrstvu zvyškov rybárskych sietí, vlascov a lán, starých hračiek a kanistrov, odtrh?nutých bójí, prasknutých lôpt, téglikov, plastových uzáverov, použitých igelitových nákupných tašiek, fólií a plastových fliaš.

„Šokovalo nás to obrovské množstvo plastov, ktoré sme videli tisíc míľ od najbližšej zeme,“ povedala Goldsteinová.

Pritom sa tam museli dostať najmä z pevniny.

Moorov objav

Kalifornský oceánograf a milovník pretekov plachetníc Charles Moore ohlásil nález tichomorského ostrova neporiadku ako prvý (bolo to v roku 1997, keď sa vracal z pretekov). Potom ho skúmal päť rokov.
Zistil napríklad, že množstvo plastov na hladine asi šesťkrát prevyšuje množstvo planktónu.

Celkové množstvo odpadkov odhadol asi na tri milióny ton a konštatoval, že až štyri pätiny sa dostali do vody na pevnine, aj keď posádky lodí vyhadzujú do vody tiež obrovské množstvo zvyškov, zabalených do malých plastových kontajnerov.

Pritom podla výpočtov OSN približne 70 percent odpadu, ktorý sa dostane do morí, klesne na dno. Ak sa tam vedci niekedy dostanú, zrejme uvidia ešte väčší neporiadok.

Fľaše z Číny a Kalifornie

Expedícia amerických vedcov priviezla plastové fľaše, pochádzajúce najmä z Číny, Japonska a z pobrežia Kalifornie. Sledujme teda cestu fľaše, ktorá sa dostala do mora povedzme pri brehoch San Franciska.
Najskôr ju odnesie Kalifornský prúd k pobrežiu Strednej Ameriky. Pri Mexiku sa dostáva do Severného rovníkového prúdu, ktorý smeruje okolo Havajských ostrovov k Ázii.

Pri brehoch Japonska sa fľaša dostane do teplého prúdu Kurošio (obdoba nášho Golfského prúdu). Nuž a po Kurošiu fľašu pohltí Severopacifický gyr, ktorý krúži v lenivej, no zradnej špirále, odkiaľ už pre fľašu niet úniku. Možno časom, až ju osídlia rastliny alebo morské živočíchy, klesne na dno.


Šokovalo nás to obrovské množstvo plastov, ktoré sme videli tisíc míľ od pevniny.

Miriam Goldsteinová, Scrippsov oceánografický inštitút

Cesta zo Severnej Ameriky trvá fľaši niekoľko rokov, ázijské odpadky sú, samozrejme, vďaka Kurošiu oveľa rýchlejšie, takže sa dostanú do rotujúceho smetiska asi za rok.

Hrozba pre morský život

Hlavným nebezpečenstvom nepovolenej tichomorskej sklád?ky nie je viditeľný odpad, ale malé plastové kúsky. Niektoré sú veľké asi ako rybie šupiny (ide o pelety, ktorých sa každoročne v celom svete vyrobí asi 125 miliónov ton), no ešte menšie kúsky vedci uvideli, keď odobrali vzorky vody.

„Práve preto, že sú také drobné, sa môžu ľahšie dostať do potravinového reťazca,“ povedala Goldsteinová.
Ohrozujú najmä vtáky a živočíchy, ktoré hľadajú potravu filtrovaním morskej vody, pričom zachytia aj plasty. Keďže sa takto živia aj medúzy, už Moore si všimol, že sú v ich priesvitných telách vidieť drobné farebné kúsky plastov.

No aj väčšie kusy plastov sú pre morských živočíchov nebezpečné. Napríklad syntetické siete pokračujú v „tichom rybolove“ aj po tom, čo sa roztrhnú alebo stratia. Môže v nich skončiť prakticky každý morský živočích vrátane veľrýb.

Sú všade

Plasty patria k najtrvanlivejším, najľahším a najobľúbenejším ľudským vynálezom. Tieto vlastnosti ich predurčili na to, aby boli všade.

Z nášho hľadiska sú plasty prakticky večné. Hromadne sa začali vyrábať až po druhej svetovej vojne, takže mikróby si zatiaľ ešte nestačili vyvinúť mechanizmus na ich odbúravanie.

Možno si s plastmi evolúcia raz poradí, no vodné živočíchy to zatiaľ nedokážu. Podľa odhadov zahynie pre plasty v moriach okolo stotisíc cicavcov ročne.

Jedným z cieľov expedície bolo zistiť, čo by sa dalo podniknúť na ochranu morského života.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  4. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  5. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  6. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  7. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  8. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  9. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 711
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 530
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 829
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 653
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 817
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 338
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 127
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 648
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 007
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 675

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.

KOMENTÁRE

Mihál a jeho kontext

Malichernosť a oproti princípu, má svoj étos – Slovensko oslobodené od Fica.

Neprehliadnite tiež

Na internete treba klamať, ochránite svoje dáta

Nezmyselné odpovede na bezpečnostné otázky vás môžu ochrániť pred prienikmi.

Umelá inteligencia sa sama naučila programovať

Programátori o prácu neprídu, múdre stroje im umožnia vyvíjať zložitejšie programy.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

V Disney vymysleli miestnosť, v ktorej sa elektronika nabíja bez káblov

Nové nabíjanie funguje podobne ako WiFi, stačí byť v dosahu novej technológie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop