BRATISLAVA. Charles Darwin, biológ na lodi jej veličenstva Beagle, sa kedysi vydával na cesty po mori, aby objavoval nové kraje a opísal neznáme druhy.
Vedci z amerického Scrippsovho oceánografického inštitútu nedávno plávali na lodi New Horizon takmer 1500 kilometrov od brehov Kalifornie, aby zmapovali pohyblivé oceánske smetisko.
V tejto obrovskej rotujúcej žumpe, ktorá je odhadom dvakrát väčšia ako americký štát Texas, sa zhromažďujú milióny ton odpadkov z polovice tichomorskej oblasti.
Severný pól ľudského neporiadku
Oceánografi tomuto miestu hovoria veľké pacifické smetisko, médiá ho prekrstili na severný pól ľudského neporiadku. Aj to tam tak vyzerá.
Vedci, väčšinou mladí (bola to študentská expedícia, ktorú viedla biologička Miriam Goldsteinová), sa síce pripravili na najhoršie, no aj tak ich skutočný stav vecí prekvapil.
Na ohromnom priestranstve našli takmer súvislú vrstvu zvyškov rybárskych sietí, vlascov a lán, starých hračiek a kanistrov, odtrh?nutých bójí, prasknutých lôpt, téglikov, plastových uzáverov, použitých igelitových nákupných tašiek, fólií a plastových fliaš.
„Šokovalo nás to obrovské množstvo plastov, ktoré sme videli tisíc míľ od najbližšej zeme,“ povedala Goldsteinová.
Pritom sa tam museli dostať najmä z pevniny.
Moorov objav
Kalifornský oceánograf a milovník pretekov plachetníc Charles Moore ohlásil nález tichomorského ostrova neporiadku ako prvý (bolo to v roku 1997, keď sa vracal z pretekov). Potom ho skúmal päť rokov.
Zistil napríklad, že množstvo plastov na hladine asi šesťkrát prevyšuje množstvo planktónu.
Celkové množstvo odpadkov odhadol asi na tri milióny ton a konštatoval, že až štyri pätiny sa dostali do vody na pevnine, aj keď posádky lodí vyhadzujú do vody tiež obrovské množstvo zvyškov, zabalených do malých plastových kontajnerov.
Pritom podla výpočtov OSN približne 70 percent odpadu, ktorý sa dostane do morí, klesne na dno. Ak sa tam vedci niekedy dostanú, zrejme uvidia ešte väčší neporiadok.
Fľaše z Číny a Kalifornie
Expedícia amerických vedcov priviezla plastové fľaše, pochádzajúce najmä z Číny, Japonska a z pobrežia Kalifornie. Sledujme teda cestu fľaše, ktorá sa dostala do mora povedzme pri brehoch San Franciska.
Najskôr ju odnesie Kalifornský prúd k pobrežiu Strednej Ameriky. Pri Mexiku sa dostáva do Severného rovníkového prúdu, ktorý smeruje okolo Havajských ostrovov k Ázii.
Pri brehoch Japonska sa fľaša dostane do teplého prúdu Kurošio (obdoba nášho Golfského prúdu). Nuž a po Kurošiu fľašu pohltí Severopacifický gyr, ktorý krúži v lenivej, no zradnej špirále, odkiaľ už pre fľašu niet úniku. Možno časom, až ju osídlia rastliny alebo morské živočíchy, klesne na dno.
Šokovalo nás to obrovské množstvo plastov, ktoré sme videli tisíc míľ od pevniny.
Miriam Goldsteinová, Scrippsov oceánografický inštitút
Cesta zo Severnej Ameriky trvá fľaši niekoľko rokov, ázijské odpadky sú, samozrejme, vďaka Kurošiu oveľa rýchlejšie, takže sa dostanú do rotujúceho smetiska asi za rok.
Hrozba pre morský život
Hlavným nebezpečenstvom nepovolenej tichomorskej sklád?ky nie je viditeľný odpad, ale malé plastové kúsky. Niektoré sú veľké asi ako rybie šupiny (ide o pelety, ktorých sa každoročne v celom svete vyrobí asi 125 miliónov ton), no ešte menšie kúsky vedci uvideli, keď odobrali vzorky vody.
„Práve preto, že sú také drobné, sa môžu ľahšie dostať do potravinového reťazca,“ povedala Goldsteinová.
Ohrozujú najmä vtáky a živočíchy, ktoré hľadajú potravu filtrovaním morskej vody, pričom zachytia aj plasty. Keďže sa takto živia aj medúzy, už Moore si všimol, že sú v ich priesvitných telách vidieť drobné farebné kúsky plastov.
No aj väčšie kusy plastov sú pre morských živočíchov nebezpečné. Napríklad syntetické siete pokračujú v „tichom rybolove“ aj po tom, čo sa roztrhnú alebo stratia. Môže v nich skončiť prakticky každý morský živočích vrátane veľrýb.
Sú všade
Plasty patria k najtrvanlivejším, najľahším a najobľúbenejším ľudským vynálezom. Tieto vlastnosti ich predurčili na to, aby boli všade.
Z nášho hľadiska sú plasty prakticky večné. Hromadne sa začali vyrábať až po druhej svetovej vojne, takže mikróby si zatiaľ ešte nestačili vyvinúť mechanizmus na ich odbúravanie.
Možno si s plastmi evolúcia raz poradí, no vodné živočíchy to zatiaľ nedokážu. Podľa odhadov zahynie pre plasty v moriach okolo stotisíc cicavcov ročne.
Jedným z cieľov expedície bolo zistiť, čo by sa dalo podniknúť na ochranu morského života.
