Peklo na Zemi (a Marse)

konfliktov a teroru, ktorým Afgancom vládol fanatický Taliban, na krajinu udrela sama príroda.

Planéta ako futbalová lopta

Zemetrasenia spôsobujú pohyby tektonických platní, z ktorých je zložená zemská kôra (podobne ako kusy kože na futbalovej lopte). Tam, kde sa tieto platne stretávajú, v tzv. zlomoch, dochádza k obrovským tlakom a seizmickej aktivite. Zem ako planéta je zložená z troch častí. Stred tvorí jadro, ktoré je obklopené polotekutou vrstvou. Vonkajšiu vrstvu tvorí kôra, ktorá sa nazýva litosféra, povrch, na ktorom žijeme. Zemská kôra je zložená z 12 tektonických platní. Tie, ktoré sa nachádzajú pod hladinou mora dosahujú hrúbku 5 až 10 km, pevninské platne môžu byť hrubé až 70 km.

Žiarenie zo zemského jadra zohrieva polotekutú magmu až na teplotu 5000 stupňov Celzia. Akákoľvek tekutina, aj magma, ak je nahriata, podlieha fyzikálnemu javu zvanému konvekcia, pri ktorej teplejšie vrstvy tekutiny stúpajú na povrch, odkiaľ vytláčajú chladnejšie vrstvy. Dochádza tým k vytváraniu rôznych prúdov. V skutočnosti to pod povrchom planéty vyzerá tak, že tektonické platne doslova plávajú na roztavenej, tekutej vrstve. V dôsledku konvektívnych prúdov sú tieto platne v neustálom pohybe, výsledkom čoho je potom seizmická aktivita. Tieto pohyby sú veľmi pomalé (porovnateľné s rýchlosťou rastu nechtov na prstoch), následky sú však skutočne devastujúce.

Keby sa spočítala sila všetkych seizmických aktivít za jeden rok, rovnala by sa výbuchu stotisíc atómových bômb takej sily, aká bola zhodená na japonskú Hirošimu. Miesto, odkiaľ seizmická aktivita vychádza a kde dosahuje najväčšiu silu, sa nazýva epicentrum. Od epicentra sa však šíria seizmické vlny, ktoré môžu mať zničujúce následky aj v miestach vzdialených stovky kilometrov.

Búrlivé objatie Indie s Áziou

Jedno z posledných ničivých zemetrasení postihlo Afganistan na začiatku minulého týždňa, 25. marca. Otrasy sa začali v pohorí Hindúkúš s epicentrom v oblasti Nahrin a Burqa, dosahovali 6 stupňov Richterovej stupnice a boli citeľné až v pakistanskom Péšavare a Islamabáde. V dedine Nahrin bolo zničených takmer 90 percent domov. O život v tejto krajine, ktorá bola desaťročia devastovaná dlhotrvajúcou občianskou vojnou, prišlo takmer dvetisíc ľudí a desaťtisíce prišli o strechu nad hlavou.

Afganistan leží v seizmicky mimoriadne aktívnej oblasti a v nedávnej minulosti krajinu postihlo niekoľko ničivých zemetrasení; 3. marca tohto roku v severnej provincii Samangan pri otrasoch zahynulo 70 ľudí, v máji 1998 taktiež v severných provinciách Takhar a Badakšan prišlo o život dokonca 5000 ľudí a vo februári toho istého roku v Takhare zahynulo 4500 ľudí.

Epicentrum nedávneho zemetrasenia v Afganistane bolo v hlbke 200 kilometrov pod povrchom Zeme. V súvislosti s tým sa v médiách objavili špekulácie, že toto zemetrasenie mohlo byť vyvolané americkým bombardovaním počas vojny proti Talibanu a Al-Káide. Seizmológovia a geológovia však takúto možnosť kategoricky odmietajú. Pohorie Hindúkúš leží blízko oblasti, kde sa stretávajú dve tektonické platne – eurázijská a indoaustrálska. Práve v tejto oblasti dochádza k najsilnejším pohybom zemskej kôry. Seizmológovia v tejto oblasti registrujú priemerne štyri zemetrasenia sily väčšej ako 5 stupňov Richterovej stupnice ročne.

Čo sa teda v tejto nepokojnej oblasti deje? Indický subkontinent sa pohybuje smerom na sever, pričom sa „zráža“ s Euráziou. Následkom tejto pomalej avšak devastujúcej zrážky sa dvíha najvyššie pohorie sveta Himaláje a Tibetská náhorná plošina. Ešte nedávno (z geologického hľadiska) eurázijský a indický kontinent oddeľovalo more Tethys. K prvému kontaktu došlo pred zhruba 60 miliónmi rokov a tektonické platne sa k sebe približujú rýchlosťou 2 až 4,4 centimetra za rok. Satelitné merania ukazujú, že Himaláje rastú o päť milimetrov za rok.

Zemetrasenia aj na Marse?

Zem nie je jedinou planétou slnečnej sústavy, kde prebiehala bohatá seizmická činnosť. Ako ukazujú najnovšie snímky z medziplanetárnej sondy Mars Global Surveyor, ktorá obieha okolo Marsu, červená planéta tiež prechádzala v minulosti nepokojným obdobím. V roku 1976 na Marse pristála dnes už legendárna sonda Viking 2 na planine zvanej Utopia Planitia. Jej kamery ukázali, že povrch pripomína terén, aký sa pozoruje na Zemi po zemetraseniach, so zlomami a fraktúrami.

Sú katastrofy, ktoré si spôsobujeme sami navzájom. Proti takým sa možno brániť. Sú však katastrofy, proti ktorým sme bezmocní a jedinou ochranou pred nimi je včasné varovanie. Dnes už pomerne presne vieme lokalizovať nepokojné miesta planéty, aj keď je ťažké odhadnúť silu, ktorou na nás jej rozbúrené vnútro udrie. V našom vlastnom záujme by sme si preto mali vážiť prácu vedcov – geológov, geofyzikov alebo seizmológov -, ktorým je sledovanie našej materskej planéty poslaním.

Autor: MICHAL ŠERŠEŇ