BRATISLAVA. "Mykológovia každý rok zapíšu do zoznamu húb 1000 nových druhov," konštatoval pre TASR vedúci vedecký pracovník Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave, mykológ Anton Janitor.
"Až 80 percent z celkového počtu húb na Zemi tvoria mikroskopické huby," informoval s tým, že vďaka jednobunkovým hubám kvasinkám, ktoré začali ľudia využívať ako prvé, spoznali kvasný chlieb, kyslé mliečne výrobky, víno či pivo. "Kvasinky produkujú aj nenahraditeľné látky pre ľudský organizmus," upozornil.
Aj keď tzv. vyššie huby tvoria len 20 percent z celkového počtu známych húb, je ich podľa mykológa 24- až 25-tisíc druhov. "Na Slovensku rastie 5500 až 6000 druhov, z tohto počtu je približne 150 húb najvyššej kvality a 350 až 400 veľmi dobrej kvality," zhodnotil.
Väčšinu vyšších húb tvoria tie, ktoré nie sú jedlé, ale nie sú ani jedovaté. "Skupinu jedovatých húb tvorí 200 druhov, z ktorých je desať prudko až smrteľne jedovatých," dodal.
"Les nebýva nikdy prázdny a skúsený hubár v ňom nájde jedlé huby od jari do Vianoc," upozornil Janitor. Niektoré huby rastú aj v zimných mesiacoch a sú veľmi chutné. Jarné obdobie je na výskyt húb pomerne chudobné.
"Prvá sezóna s výskytom plávok, masliakov, hríbovitých húb prichádza v máji a júni, musia však byť vhodné klimatické podmienky, teda dostatok vlahy a primeraná teplota," poznamenal.
Jeseň je najlepšia
Najlepšou hubárskou sezónou je podľa odborníka jeseň. "Z hľadiska relatívnej vlhkosti a teplôt je pre rast húb vyváženým ročným obdobím, vlaha z pôdy a z lesa sa rýchlo neodparuje a mycélium je po celom roku pripravené vydať úrodu," vysvetlil.
Z hľadiska biologického poslania plnia huby v lese nezastupiteľnú funkciu. Ide najmä o mykorízne huby, ktoré žijú v symbióze s niektorými drevinami. Sú to väčšinou huby, ktoré zbierame. "Storočný dub alebo buk denne odparí až sto litrov vody. Ak si položíme otázku odkiaľ túto vodu v období dlhotrvajúceho sucha berie, odpoveď nájdeme práve v hubách. Ich mycéliá absorbujú z pôdy aj kapilárnu vodu a tým, že sú obtočené okolo korienkov odovzdávajú ju stromu, čiže symbiontovi a saturácia vody postačuje na to, aby strom prežil aj v období sucha," vysvetlil Janitor.
Strom na druhej strane hubám odovzdáva produkt fotosyntetickej asimilácie, cukor. Huby sa totiž od všetkých ostatných rastlín líšia tým, že nemajú zelené farbivo, chlorofyl a nedokážu si teda vytvoriť látky potrebné pre vlastný život.
Rozmanitosť sa vytráca
Janitor upozornil, že za posledné roky v našich lesoch rapídne klesol počet aj druhová rozmanitosť húb. Hoci sa vedci zhodujú v názore, že súčasná mikroflóra postupne chudobnie, neexistuje v pomenovaní príčin jednotnosť. "Ide o kombináciu pôdno-ekologických zmien, zhoršenia klimatických pomerov a podmienok lesa, pôsobenie činnosti človeka, vyhrabávanie lesného steliva, vplyv priemyselných emisií, hnojív, pesticídov," dodal.
Zároveň upozornil, že najväčším škodlivým činiteľom je človek. "Na kuriatka na Záhorí sa dnes chodí s hrabličkami. Vyzbierajú sa všetky mladé plodnice a reprodukcia huby sa potom nemôže aktivizovať. Zo Záhoria napríklad úplne zmizla chutná čírovka zelenkastá, pretože sa vyplienila nadmerným a nešetrným zberom," zhodnotil.
"Aj keď je hubám vo fylogenéze vývoja života na Zemi biologicky daná vynikajúca adaptačná schopnosť, dnes je stav na hranici únosnosti, keď už treba prírode pomôcť. Hubári v lese by sa mali svojím správaním stať ochrancami prírody," apeloval Janitor.
"Ak by v prírode, spolu s baktériami, neexistovali huby, hromadila by sa všetka organická hmota, kolobeh látok v prírode by zastal a celý živý systém by po čase uhynul pre nedostatok priestoru a energie na zemeguli," spresnil Janitor. Dodal, že väčšina húb zužitkováva odumreté časti rastlinného a živočíšneho pôvodu až na ich elementárne prvky, ktoré sa vracajú do pôdy, čím udržiavajú biologickú rovnováhu v prírode. V ekologickom systéme podľa neho teda huby plnia nikým a ničím nezastupiteľnú funkciu.
Na území Slovenska rastie približne 5000 až 6000 druhov húb a napriek zhoršeným podmienkam lesy produkujú ešte stále bohatú úrodu. Zloženie a diverzitu húb pravidelne mapuje Slovenská mykologická spoločnosť SAV. Medzi známe hubárske lokality patria podľa odborníka Kysuce, Orava, Liptov, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Záhorie, Vihorlat.
