Žijeme vo veku hlupákov?

Zdá sa, že v prebiehajúcej diskusii o klíme chcú všetci svetu iba dobre. Prečo potom padá toľko ostrých slov?

Smog je problémom prakticky všetkých krajín. Tento záber je zo severných Čiech.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – ČTK)



BRATISLAVA. V pondelok mal v bratislavskom A4 - Nultom priestore premiéru film Franny Armstrongovej The Age of Stupid (Vek hlupákov), odohrávajúci sa v roku 2055 po globálnom jadrovom konflikte, vyvolanom zmenou klímy.

Starý muž, ktorý žije v zničenom svete, si pozerá zábery z filmového archívu z našich čias a pýta sa: Prečo sme nezastavili klimatickú zmenu, keď bol ešte čas?

Odpoveď znie, že ľudstvo sa odjakživa správalo hlúpo, dôkazom čoho sú pretrvávajúce vojny o majetky a neschopnosť pozrieť sa dopredu. Ani na začiatku 21. storočia zo svojich zvyklostí nevybočilo.
Čo iné teda mohli hlupáci čakať, keď si tak systematicky pílili pod sebou konár?

Dva scenáre

Všetko sa zdalo také jednoduché. Ak je pravda, že klímu mení človek, stačilo obmedziť spaľovanie uhlia a ropy, prípadne sa naučiť odbúravať oxid uhličitý – a globálne otepľovanie by sa (časom) zastavilo. Hlupáci to však neboli schopní urobiť.

Lord Lawson napísal knihu o globálnom otepľovaní „triezvo a bez emócií“, hoci sám sa emóciám vždy nevyhol.
Píše, že veda o klíme je iba jedným aspektom globálneho otepľovania. Dôležité je rozoznať, aké opatrenia
sú politicky reálne. Urobia politici správne rozhodnutie?

Teraz predložme iný scenár, v ktorom tiež hrajú hlavnú úlohu nerozumní ľudia, tentoraz z knihy britského ekonóma Nigela Lawsona Vráťme sa k rozumu (v českom preklade Petra Holčáka, Dokořán, Praha 2009).
Lord Lawson of Blaby, minister vo vláde Margaret Thatcherovej konštatuje, že svet netreba zachraňovať pred globálnym otepľovaním, ale pred tými, ktorí preháňajú jeho nebezpečenstvo.

„Nové náboženstvo globálneho otepľovania... obsahuje zrnko pravdy a obrovskú kopu nezmyslov... Zdá sa, že sme vstúpili do nového veku nerozumu, čo je hlboko znepokojujúce.“

Lawsonova pozícia je založená na veľmi optimistickom presvedčení, že súčasné klimatické počítačové modely nemožno preceňovať, lebo pracujú s príliš zložitým až chaotickým systémom.

Nemáme teda istotu, že globálne teploty sa budú ďalej zvyšovať.

Načo pomáhať bohatým?

Lawson však pripúšťa, že otepľovanie môže pokračovať. V tom prípade treba zvážiť náklady, ktoré prinesie znižovanie emisií, a prínosy, ktoré z toho pre našich potomkov vyplynú.

Keďže Lawsonovi je jasné, že v globále svet speje k väčšiemu bohatstvu, je nerozumné zajtra vynaložiť obrovské čiastky na nové technológie iba preto, aby bohatí ľudia koncom tohto storočia boli iba o trochu chudobnejší (aj tak im hrozí niekoľkonásobne väčšie bohatstvo ako máme k dispozícii my dnes).

Ďalším argumentom je postoj Číny a Indie. Obe krajiny majú obrovské zásoby uhlia a obe chcú pre svojich ľudí vyššiu životnú úroveň, akú si počas priemyselnej revolúcie vybudovali s využitím fosílnych palív Európa a Severná Amerika.

Taktiež nie je jednoduché rozhodnúť, ktorá z možných globálnych hrozieb (terorizmus, celosvetová pandémia, dopad asteroidu) je v porovnaní s globálnym otepľovaním naliehavejšia; spomína knihu súčasného predsedu britskej Kráľovskej spoločnosti Martina Reesa Naša posledná hodina, z ktorej rozhodne nevyplýva, že by svet mal prednostne riešiť práve globálne otepľovanie.

V reálnom svete máme konečné zdroje a musíme určovať priority, tomuto sa uniknúť nedá, píše Lawson.
„Význam by mohla mať iba zásadná zmena nášho spôsobu života, akú by priniesol podstatný nárast cien energie; ten je nevyhnutný nielen preto, aby sme jej spotrebúvali menej, ale aj preto, aby sa bezuhlíková energia stala konkurencieschopnou.“

Červená žiara nad klímou?

Film Vek hlupákov stojí za to, aby sme si ho pozreli. Za prečítanie stojí aj kniha lorda Lawsona.

Jeden z divákov k filmu The Age of Stupid povedal: „Vedci, filmoví producenti a nakoniec aj širšia verejnosť si začínajú pomaly uvedomovať osudovú prepojenosť a zložitosť súčasného sveta. Film ukazuje, že každodenný život ľudí môže mať veľmi významné dopady na životy ľudí na opačnej strane sveta. Hoci sa zameriava najmä na klímu, jeho posolstvo je hlbšie; snaží sa naznačiť, že s naším súčasným pohľadom na prírodu a svet nie je všetko v poriadku.“

Kniha lorda Lawsona Vráťme sa k rozumu je zas pozoruhodná najmä tým, že analyzuje globálne otepľovanie z praktickej stránky. Zrejme si naozaj málokto uvedomuje, čo všetko bude treba obetovať, aby sme dokázali obmedziť emisie z ropy a uhlia natoľko, aby sa prestal zvyšovať obsah oxidu uhličitého v ovzduší.

Autor sľubuje pohľad bez emócií, preto je škoda, že na záver stotožňuje bojovníkov proti oxidu uhličitému s marxistami, ktorí keď zistili, že sa komunizmus skončil, sa rýchlo prefarbili na zeleno.

Je to nefér úvaha, najmä keď oxidom uhličitým kedysi argumentovala aj Lawsonova šéfka, „železná lady“ Margaret Thatcherová vo svojom spravodlivom boji proti rebelujúcim baníkom.

„Alarmisti“ však môžu kontrovať: ak rozvážny Lawson navrhuje vôbec nejaké opatrenia, potom najmä také, akých bol schopný už nevzdelaný ruský mužik v časoch Petra I. (hovorí sa im adaptácia): keď bude zima, dám si kožuch. Keď bude teplo, tak ho vyzlečiem. Nuž a ak bude veľa vody, navlečiem si vyššie gumáky.

(ač)
Energia a Parkinsonove zákony

Nájdu sa spoločné stanoviská pri spoločnej snahe uplatňovať nízkouhlíkové energetické zdroje?

BRATISLAVA. Parkinsonov zákon rovnosti expertov hovorí, že na každého experta pripadá iný expert s opačným názorom.

Ukázalo sa to aj v diskusii po filme The Age of Stupid v bratislavskom V-klube, ktorú vtipne moderoval Juraj Rizman zo slovenskej pobočky Greenpeace.

Symbol globálnej civilizácie – ropná vrtná veža. ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR/AP

Traja zástancovia nevyhnutnosti obmedziť obsah uhlíka vo vzduchu sa v nej nemohli zhodnúť, ako to reálne dosiahnuť: využívať viac veternú a slnečnú energiu a energiu biomasy alebo aj nepopulárnu jadrovú?
Je jasné, že veľmi vítanými zdrojmi sú aj vietor (pozrite sa do Rakúska, do Maďarska či do Veľkej Británie), aj Slnko (pozrite sa do Nemecka). Zatiaľ však vo svete aj u nás tvoria iba okrajový doplnok energie, získavanej z klasických zdrojov.

No a ak sa pozriete trebárs do Francúzska, zistíte, že zabezpečuje väčšinu elektrickej energie z jadrových reaktorov.

Zrejme vďaka včasnému nástupu hneď po druhej svetovej vojne, keď ešte jadrové reaktory buď neboli také drahé, alebo také hrozivé.

Čo teda potrebujeme, ak berieme klimatickú zmenu vážne? Zrejme všetky tieto zdroje. Ideálne by bolo, keby raz nastal súhlas expertov aspoň v tomto.

Pretože ak sa nevedia dohodnúť traja ľudia z jednej krajiny, ktorým ide o spoločnú vec, ako sa majú dohodnúť tisícky expertov zo stoviek krajín, záujmy ktorých sú veľmi rôznorodé?

Keďže zástupcovia vládnych inštitúcií pozvanie na diskusiu vo „véčku“ ignorovali, vraj ako vždy, nedozvedeli sme sa, čo majú v skutočnosti v pláne oni, ak vôbec niečo.

(ač)

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  2. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  6. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  7. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  10. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 217
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 270
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 990
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 6 192
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 5 847
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 381
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 562
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 255
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 2 998
  10. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 753

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Desať vecí, ktoré treba vedieť o osýpkach

Prečítajte si desať základných otázok a odpovedí týkajúcich sa osýpok, ich prenosu, príznakov, možnej epidémie a ochrane pred nakazením.

KOMENTÁRE

Keď sú osýpky v hlavách

Keď sa na osýpky neočkovalo, ročne sa nimi nakazilo 10- až 20-tisíc detí.

EKONOMIKA

Fico sa chváli ekonomickými výsledkami. Oprávnene?

Prvého mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

Neprehliadnite tiež

Slováci pomáhajú hľadať pôvod záhadných častíc, ktoré môžu popierať Einsteina

Balón NASA vyniesol do stratosféry Zeme testovací experiment EUSO.

Našli húsenicu, ktorá za pár hodín zožerie igelitku. Vyrieši problém s plastovým odpadom?

Chuť pre plasty objavila u húsenice jedna z vedkýň náhodou.

Chémia ukrýva tajomstvo. Posledný prvok je v nedohľadne

Mendelejev predstavil prevratné usporiadanie známych chemických prvkov v periodickom systéme. Predpovedal aj existenciu neobjavených prvkov.

Ako uvariť najlepší a najzdravší čaj podľa vedy

Má mlieko vplyv na zdravotné benefity čaju? Je zdravší zelený alebo čierny čaj?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop