Oheň ako nástroj na prípavu vareného jedla. To je podľa novej teórie dôvod ľudského ovládnutia sveta.
BRATISLAVA. Po dlhom a únavnom dni v práci príde muž domov. Na pekne prestretom stole ho čaká teplá večera, výsledok celodennej práce jeho manželky pri kuchynskom sporáku. Nočná mora feministického hnutia však nemusí byť len starým spoločenským klišé či stereotypom. Práve naopak, nová kniha harvardského antropológa a primatológa Richarda Wranghama tvrdí, že takáto situácia je stará rovnako ako ľudstvo samo. Ba ešte viac, bola pri zrode človeka.
Kuchtiace opice
Nebolo to ani používanie nástrojov, ani sex, ktorý sa stál na počiatku vzniku dnešného človeka. Bol to oheň, nie však ako ochrana, ale ako prostriedok na varenie jedla.
Wrangham tvrdí, že práve varenie spôsobilo ľudský vývoj. Z opice urobilo „kuchtiacu opicu“. A z jedného z mnohých živočíšnych druhov ľudí výnimočných tým, že dokázali surové mäso - pravdepodobne už ako Homo erectus - uvariť.
„Verím, že ten okamih zmeny, ktorý dal vzniknúť ľudskému rodu, okamih, ktorý bol jedným z najúžasnejších v histórii života, prišiel vďaka podmaneniu ohňa i vďaka schopnosti uvariť jedlo,“ píše antropológ v knihe Catching Fire: How Cooking Made Us Human. Dôvodom je, že uvarené jedlo má viac kalórií vďaka vareniu jedla možno v konečnom dôsledku získať viac kalórií.
Väčší prísun živín umožnil vývin nášho mozgu a zároveň zmenil náš sociálny život. Vznikli tak predchodcovia dnešných manželstiev.
A za ich vznikom - v protiklade k predchádzajúcim hypotézam - nebola potreba vlastniť ženy ako budúce matky rodu.
Pripútané k sporáku
„Ak budete šimpanza tisícky a tisícky rokov kŕmiť vareným jedlo, nemyslím si, že ostane rovnaký,“ cituje z knihy britský denník The Times.
Wrangham pritom zdôrazňuje, že aj prvé zväzky medzi mužom a ženou neboli založené na sexe, ale naopak, spoločenským hýbateľom bolo jedlo.
V istom zmysle tak asi môžeme povedať, že varenie síce oslobodilo mužov od zdĺhavého prežúvania surového mäsa, no ženy zároveň pripútalo k sporákom. Ukázalo sa totiž, že takáto deľba sociálnych úloh bola nakoniec pre druh ako taký oveľa výhodnejšia.
Dnes na svete prakticky nejestvuje ľudské spoločenstvo, vrátane najprimitívnejších, kde by sa nevarilo. A u niektorých dosiaľ necivilizovaných kmeňov je práve jedlo kľúčovou zložkou vzťahu medzi mužom a ženou.
Ich obdoby manželstva napríklad tolerujú sex aj mimo tohto zväzku, no netolerujú, ak žena varí komukoľvek inému ako svojmu „mužovi“ a jeho deťom.
Wranghamovu domnienku podporuje aj pozorovanie šimpanzov, ktorí jedia surovú stravu. Jej zber a konzumácia im trvá až päť hodín denne.
Muž dostane najesť
„Dnes je pre nás ťažké pochopiť, aké je varené jedlo dôležité. Získať jedlo je jednoduché: nejaké si kúpime. Neplatí to však pre väčšinu sveta, kde je naozaj dôležité, že muž príde domov a dostane od ženy najesť,“ píše sa v knihe.
Dôležitá zmena podľa autora nastala kdesi medzi Homo habilis a Homo erectus. Ten druhý z našich predchodcov už mal menšie zuby a slabé čeľuste nevhodné na trhanie surového mäsa. Myslí si, že to potvrdzuje jeho hypotézu o aspoň primitívnom varení jedla, aj keď využívanie ohňa je podľa mnohých antropológovov mladšie.
Človek však tak či onak získal výživnejšiu potravu i čas, ktorý umožnil jeho vývoj do súčasnej podoby. Výsledkom sme my, spoločenské tvory s relatívne veľkými mozgami.
