BRATISLAVA. Je malý, škaredý a úplne bez srsti. Rýpoš lysý sa však možno stane pre medicínu jedným z najdôležitejších zvierat sveta. Výskum tohto hlodavca by mohol v budúcnosti viesť k lieku na rakovinu. Sám totiž týmto ochorením netrpí.
Americkí vedci sa teraz snažia zistiť, čo tento zvláštny fenomén spôsobuje. Problémom však je, že východoafrický hlodavec sa len problematicky chová v laboratórnych podmienkach a pracovať s jeho bunkami je skoro nemožné. Odborníci z Rochesterovej univerzity však aj napriek ťažkostiam zistili, že bunky hlodavca nepodliehajú rakovinovému bujneniu. Teda, ich divé množenie sa veľmi rýchlo zastaví.
New Scientost tvrdí, že na svedomí to majú dva gény, kým u človeka tento jav kontroluje iba jeden. Rýpoše tak majú podľa vedcov lepšiu prirodzenú ochranu pred rastúcimi tumormi. Ak teraz lekári dokážu simulovať správanie sa špecifických buniek hlodavcov aj u človeka, mohlo by to viesť k lieku, ktorý zastaví rast rakovinových nádorov.
