Už ste to počuli? Oženil som sa s Wikipédiou!

Všetci, ktorí si pri svojej práci potrebujeme overovať nejaké mená či dátumy, ideme hľadať na internet do Wikipédie. Pre čoraz menšiu skupinku neznalých problému vysvetlím, že Wikipédia je online encyklopédia, ktorú neprestajne píšu a prepisujú jej použív

atelia. Napríklad ak hľadáte nejaké heslo, povedzme Napoleon, a vidíte, že informácia je nekompletná alebo nesprávna, zaregistrujete sa, opravíte ju a heslo sa uloží aj s vaším doplnením.

Pochopiteľne, toto by umožnilo zlomyseľníkom, prípadne bláznom, rozširovať falošné informácie, ale zárukou by mala byť práve skutočnosť, že všetko kontrolujú milióny používateľov. Ak by niekto so zlými úmyslami napísal, že Napoleon nezomrel na Svätej Helene, ale na Santo Domingo, okamžite by naskočili milióny iných, no s dobrými úmyslami, a opravili by túto nekorektnú informáciu - mám dojem, že po niekoľkých protestoch osôb, ktorých takto napálili neznámi mudrlanti, akási redakcia aspoň letmo kontroluje opravné zásahy, ktoré sa javia ako navidomoči zavádzajúce alebo nactiutŕhačské.

V tomto zmysle by mala byť Wikipédia krásnym príkladom toho, čo Charles Sanders Peirce nazýval „komunita" (vedecká), ktorá akousi prirodzenou a správnou homeostázou vylučuje omyly a legitimizuje nové objavy, nesúc tým, podľa jeho slov, pochodeň pravdy.

Ak táto kolektívna kontrola môže fungovať pri Napoleonovi, bude to aj pri hocakom Johnovi Smithovi? Ako príklad si zoberme niekoho, kto je trochu známejší než John Smith a trochu menej známy než Napoleon, teda autora tohto článku. Spočiatku som opravoval heslo, ktoré sa ma týkalo, pretože obsahovalo nesprávne údaje a falošné fakty - napríklad sa tu tvrdilo, že som najstarší z trinástich súrodencov, no toto je údaj o mojom otcovi. Neskôr som s tým prestal, pretože zakaždým, keď som si zo záujmu otvoril heslo so svojím menom, našiel som tam všelijaké nové somariny, ktoré tam dal bohviekto.

Nedávno ma moji priatelia upozornili, že vo Wikipédii sa píše, že som sa oženil s dcérou svojho vydavateľa Valentina Bompianiho. Táto informácia nie je ani zďaleka nactiutŕhačská, no pre prípad, že by ju moje priateľky Ginevra a Emanuela za takú mohli pokladať, radšej som ju odtiaľ vymazal.

V tomto prípade nemožno hovoriť o pochopiteľnom omyle (ako o tých trinástich deťoch), ani o kolujúcej fáme: nikomu nikdy ani len na um nezišlo, že by som sa bol takto vypočítavo priženil, čo značí, že neznámy spoluautor do Wikipédie zasiahol preto, aby na verejnosti rozšíril svoju súkromnú fantáziu bez toho, aby mu zišlo na um niekde si ju overiť.

Nakoľko teda môžeme dôverovať Wikipédii? Môžem rovno povedať, že sa na ňu dosť spolieham, pretože ju používam technikou profesionálneho vedca: niečo si tam nájdem a potom si to idem overiť na ďalších dvoch-troch webstránkach: ak sa informácia potvrdí tri razy, je veľká pravdepodobnosť, že je pravdivá. Ale treba dať pozor, či stránky, na ktorých si overujeme, neparazitujú na Wikipédii a neopakujú chybu v nej. Ďalší spôsob je nájsť si heslo v rodnom jazyku a potom aj v nejakom inom (ak vám robí problémy jazyk urdu, nepochybne tam bude aj zodpovedajúci anglický preklad): často sa dve heslá zhodujú - jedno je prekladom druhého - no niekedy sa líšia a môže byť zaujímavé odhaliť nejaké protirečenie, ktoré vás privedie (napriek vašej pevnej viere vo virtuálno) k tomu, aby ste sa postavili a išli si zalistovať do papierovej encyklopédie.

Sám som príkladom vedca, ktorý sa už čo-to podučil, ako sa pracuje s viacerými zdrojmi informácií. Lenže čo ostatní? Tí, ktorí sa na ne spoľahnú? Čo deti, ktoré používajú Wikipédiu pri vypracúvaní domácich úloh?

Upozorňujem, že toto platí aj pre akúkoľvek inú webovú stránku, a to do takej miery, že som už dávno navrhol, a to aj skupinám mladých ľudí, vytvoriť akési centrum pre monitoring internetu, prostredníctvom ktorého by výbor zložený z vyslovených odborníkov z jednotlivých oblastí recenzoval (či online, alebo v tlači) a posudzoval jednotlivé stránky z hľadiska ich dôveryhodnosti a úplnosti. No rovno si povedzme aj nejaký príklad a nehľadajme meno historickej osobnosti, akou bol Napoleon (Google ponúka 2 190 000 stránok), ale hoci meno mladého spisovateľa, ktorý sa stal známym iba pred rokom, teda odkedy získal taliansku literárnu cenu Strega 2008, a tým je Paolo Giordano, autor románu La solitudine dei numeri primi (Samota prvočísel). Počet jeho webových stránok? 522 000. Ako ich možno všetky monitorovať?

Kedysi sa uvažovalo o monitorovaní stránok len tých autorov, o ktorých by študenti najčastejšie hľadali informácie. No ak vezmeme len takého Peircea, ktorého som práve citoval, stránok o ňom je 734 000.

A máme tu veľký problém, ktorý je momentálne neriešiteľný.

Umberto Eco (1932)

je estetik, historik umenia, semiotik, románopisec. Žije pri Miláne. Okrem Mena ruže, Foucaultovho kyvadla, Ostrova včerajšieho dňa, Baudolina, Tajomného plameňa kráľovnej Loany a mnohých esejí je tiež zostavovateľom kníh Dějiny krásy a Dějiny ošklivosti.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 413
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 325
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 336
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 059
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 986
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 159
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 012
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 572
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 884
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 567

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop