BRATISLAVA. Deje v mozgu, ktoré zodpovedajú za inteligenciu človeka, študujú mnohé vedecké tímy.
Zameriavajú sa na rýchlosť nervového prenosu, spôsob, akým mozgové bunky vychytávajú glukózu, elektrickú aktivitu rôznych oblastí mozgu alebo na úlohu gliových, čiže podporných buniek pri prenose informácií.
Donedávna sa predpokladalo, že gliové bunky len pomáhajú udržať tvar mozgu a zabezpečiť jeho výživu a očistu.
„Zaujímavé výsledky priniesla štúdia profesorky Diamond, ktorá získala vzorky zo štyroch častí Einsteinovho mozgu. Porovnala ich so štyrmi vzorkami z tých istých oblastí mozgu jedenástich mužov rovnakého veku ako Einstein," hovorí Daniela Ostatníková z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK, členka Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. „Zistila, že medzi Einsteinom a ostatnými mužmi priemernej inteligencie nebol rozdiel v hustote, teda v počte neurónov v daných oblastiach mozgu, ale v počte podporných buniek na jeden neurón v sledovaných oblastiach súvisiacich s inteligenciou."
Vedci dnes tvrdia, že podporné bunky v mozgu sú bunkami budúcnosti. „Dnes o nich vieme veľmi málo, ale možno práve ony umožňujú neurónom kvalitne pracovať."
Gliové bunky sa môžu počas života človeka rozmnožovať. „Treba už len zistiť, či majú inteligentní ľudia viac podporných buniek preto, lebo viac používajú nervové bunky, ktoré glia obmýva a podporuje v činnosti, alebo je to naopak: viac podporných buniek umožňuje nervovým bunkám lepšie pracovať," uvažuje Ostatníková.
Podporné bunky sa vo vedeckých kruhoch podľa nej pokladajú za „skrytých obrov" neurofyziológie a neurológie vôbec. Ich štúdium treba ďalej rozvíjať.
Autor: ač
