SME
Štvrtok, 29. september, 2022 | Meniny má Michal, Michaela

Os zla, tmavá rieka a nocebo

Vysvetliť nevysvetliteľné môže byť problém, no vedci sa o to sústavne snažia.

Jeden z najslávnejších vesmírnych obrázkov: prstenec z tmavej hmoty, ako ho zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad na obežnej dráhe Zeme.Jeden z najslávnejších vesmírnych obrázkov: prstenec z tmavej hmoty, ako ho zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad na obežnej dráhe Zeme. (Zdroj: NASA/HST)

Mnohí vedci radi chodia po bočných chodníčkoch. Je tam síce tma, no môžu naraziť na zaujímavý objav.

BRATISLAVA. Keď hovoríme o osi zla, nemusí ísť o sieť teroristov. Kate Landová a Joao Magueijo z londýnskej Imperial College takto emotívne už v roku 2005 pomenovali nezrovnalosti, ktoré vyplynuli zo štúdia mikrovlnného žiarenia vesmírneho pozadia.

Toto žiarenie, nazývané reliktné, by mohlo byť poslom udalostí, ktoré sa stali krátko po Veľkom tresku. Malo by sa odvtedy šíriť rovnomerne všetkými smermi a chladnejšie a teplejšie oblasti vo vesmíre by teda mali byť rozložené náhodne.

SkryťVypnúť reklamu

Landová a Magueijo však zistili, že sú usporiadané akoby v jednom smere, sledujúc os zla, ktorá svojou existenciou podkopáva teóriu Veľkého tresku.

Vysvetlení môže byť viac. Meranie nemusí byť presné, lebo pozorovania zahmlieva Mliečna cesta, skreslenie môže spôsobovať aj mätúci vplyv veľkého zoskupenia galaxií.

Čo však, ak nejde iba o chybu v meraní? Kým skutočný charakter reliktného žiarenia neodhalí Planckov vesmírny ďalekohľad Európskej vesmírnej agentúry, zostane os zla záhadou. A možno aj potom.

Súrodenec tmavej hmoty

Tmavá rieka je súrodencom tmavej energie a tmavej hmoty; ich podstatu kozmológovia nepoznajú, hoci podľa všetkého tvoria prevažnú časť hmoty vo vesmíre.

Sasha Kashlinsky z NASA a jeho tím objavili zoskupenie galaxií, pohybujúcich sa neobvykle vysokou rýchlosťou. Objav nazvali tmavou riekou, lebo pre taký rýchly pohyb neexistuje zjavná príčina.

SkryťVypnúť reklamu

Zdá sa, akoby galaxie čosi ťahalo spoza viditeľného horizontu vesmíru. To „čosi" by muselo byť väčšie a silnejšie ako čokoľvek známe, čo by dokázalo pohybovať hmotou v určitom smere.

Do akej miery vlastne vesmír poznáme, ak v ňom môžu existovať obrovské neznáme štruktúry? A ak je jedna takáto príšera z kozmického hľadiska priam za naším rohom, nepopieralo by to Koperníkov princíp, podľa ktorého nie je naše miesto vo vesmíre ničím výnimočné? Alebo sa nimi hemží celý kozmos?

Lítiový paradox

Teórie o skorom vesmíre pomerne spoľahlivo určujú, ktoré atómy mali vzniknúť v prvých piatich minútach po Big Bangu.

Množstvá dvoch najľahších prvkov, vodíka a hélia, sa s predpoveďami zhodujú, dokonca tak presne, že podľa kozmológov ide o najlepší dôkaz Veľkého tresku.

SkryťVypnúť reklamu

Problém však nastáva v prípade lítia. Keď vedci počítajú izotopy jeho atómov vo hviezdach - ide o izotop lítia-7, ktorý obsahuje 7 neutrónov, nájdu ho o jednu tretinu menej, než by ho malo byť, a lítia-6 nájdu zase 1000-krát viac.

Aj keď teória Veľkého tresku zaznamenala priveľa úspechov nato, aby jej lítium spôsobovalo problémy, fyzik Jonathan Feng z Kalifornskej univerzity tvrdí: „Problém lítia je jedným z mála náznakov, že problém je aj s Veľkým treskom."

Problém chýbajúceho a zvyšného lítia sa zhoršuje spolu s tým, ako sa zlepšuje kvalita pozorovaní. Povedia k tomu zásadné slovo meškajúce experimenty na Veľkom hadrónovom urýchľovači pri Ženeve?

Zvuky v oceánoch

Vedci študujú záhady nielen nad našimi hlavami, ale aj pod našimi nohami. V lete roku 1997 zachytili podmorské mikrofóny - hydrofóny - v oceáne zvláštny ostrý zvuk. V priebehu jednej minúty sa jeho frekvencia prudko zvýšila, potom utíchol.

SkryťVypnúť reklamu

Hydrofóny zachytili podobný zvuk, iba dlhší, hlbší a v pomalšom tempe, aj v máji toho istého roku. Doteraz nik nevie, čo tieto zvuky znamenali, bolo ich však počuť až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Zvuky, ktoré sa prenášajú na veľké vzdialenosti, vydávajú aj veľryby. Tieto však boli hlasnejšie, takže zviera, ktoré by ich vydávalo, by muselo byť oveľa väčšie. Vysvetlením druhého zvuku by možno mohol byť zosuv antarktického ľadovca.

Sharon Nieukirková z NOAA (Americký úrad pre oceán a atmosféru) povedala: „Máme hydrofóny v Atlantiku, v Arktíde, pri Grónsku, v Beringovom mori a teraz aj v Antarktíde. Neprestajne ma očarúvajú stovky najrôznejších záhadných zvukov prichádzajúcich z oceánu."

Efekt nocebo

Možno najväčšie záhady sú skryté v našich hlavách.
V 70. rokoch lekári diagnostikovali pacientovi konečné štádium rakoviny pečene a konštatovali, že má už iba zopár mesiacov života.

SkryťVypnúť reklamu

Pacient po niekoľkých mesiacoch skutočne zomrel, no pitva ukázala, že diagnóza bola chybná. Mal síce na pečeni malý nádor, ten sa však nezväčšoval.

Je možné, že by v tomto výnimočnom prípade lekári smrť nechtiac sami privolali tým, že pacient prognóze uveril, aj keď na tom nebol až tak zle?

Taký mechanizmus, pomenovaný nocebo, by bol opakom známeho efektu placeba: keď lekári pacientom povedia, že im pomôže nový liek, v skutočnosti neúčinný, veľa ľudí naň zareaguje. Keď sa, naopak, pacient od lekárov dozvie, že liečba bude veľmi bolestivá, naozaj pocíti väčšiu bolesť.

Sugescia je ďalšia záhada čakajúca na objasnenie.

Hlavný zdroj: New Scientist

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Unikajúci plyn v Baltskom mori.

Metán rýchlo otepľuje ovzdušie.


10 h

Aj matematika nás učí, ako čeliť predsudkom.


a 1 ďalší 17 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo je misia DART taká dôležitá.


a 2 ďalší 21 h

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 28. sep

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  5. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  1. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  3. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť preferujú lekári aj pacienti
  4. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  5. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  6. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 663
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 287
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 3 997
  4. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 702
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 254
  6. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 2 644
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 590
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 435
SkryťZatvoriť reklamu